desornamentado
Kláštor El Escorial, hlavná fasáda, 1563 – 84, J. B. de Toledo a J. de Herrera
desornamentado [špan.], estilo desornamentado, aj desnudo — klasicizujúci štýl rozšírený od 40. rokov 16. stor. do začiatku 17. stor. v španielskej architektúre. Vznikol ako odmietavá reakcia na prezdobený platereskný štýl neskorej španielskej gotiky. Je charakteristický strohosťou a minimom ornamentiky, využitím klasických stavebných kánonov podľa Vitruvia a inšpiráciou súdobou talianskou architektúrou, typická je redukcia a abstrahovanie detailov, slávnostná prísnosť a asketická monumentalita. Uplatnil sa najmä v sakrálnej, menej v palácovej architektúre, rozšíril sa po celom Španielsku a v španielskych kolóniách, kde rezonoval až do začiatku 19. stor. Vyvrcholil v období vlády Filipa II., najmä v diele Juana de Herreru, podľa ktorého sa nazýva aj Herrerov štýl (→ El Escorial) a ktorého žiaci ho rozširovali až do polovice 17. stor. K významným pamiatkam patrí aj katedrála vo Valladolide (1580).