Dahomejská ríša

Dahomejská ríša, Dahome, aj Abomejský štát — stará africká ríša (kráľovstvo) na území dnešného štátu Benin. Založená bola v roku 1625 príslušníkmi etnika Fonov, hlavné mesto Abomey. Bohatla na obchode s otrokmi, v 18. stor. ovládla pobrežie i časť vnútrozemia a anektovaním ďalších území vznikol v polovici 19. stor. silný štátny celok, ktorý na západe siahal až k Ašantskej ríši a na východe k jorubským štátom. Na obranu proti mocnému susednému štátu Oyo si Dahomejská ríša vybudovala skvelú armádu, v ktorej bojovali aj ženy (tzv. dahomejské amazonky). Od roku 1851 tam začali prenikať Francúzi, ktorým po dohode s Nemeckom pripadli tieto územia do sféry vplyvu. V roku 1889 sa stal dahomejským kráľom (ahosuom) Behanzin (Gbehanzin) a vypukla krátka francúzsko-dahomejská vojna (1889 – 90). V roku 1892 začalo Francúzsko veľké vojenské ťaženie, počas ktorého obsadilo celé územie Dahomejskej ríše a vytvorilo francúzsky protektorát. Kráľ Behanzin bol v roku 1894 zbavený trónu a deportovaný do Západnej Indie. Aj po úplnej kolonizácii Dahomejskej ríše však muselo Francúzsko na tomto území čeliť viacerým nepokojom a povstaniam (1893 – 99).