Čukčovia

Čukčovia, vlastným menom Lygoravetlat — národnosť v Rusku, základné obyvateľstvo Čukotky (Čukotského autonómneho okruhu), žijú aj v Kamčatskom kraji a v Jakutsku; spolu 16-tis. (2021).

Pravdepodobne pôvodné obyvateľstvo Čukotky. Podľa spôsobu obživy sa delili na dve základné skupiny: na sobích Čukčov (Čaučuov, Čavčuov), u ktorých prevládal kočovný chov sobov, a prímorských Čukčov (Ankalynov, Ankallytov), ktorí žili usadlým spôsobom života na pobreží a živili sa najmä lovom morských cicavcov (mrože, tulene, veľryby) a rýb, rozšírený bol aj chov ťažných psov. Tradičným obydlím Čukčov bola jaranga, nízky a široký stan potiahnutý spravidla mrožími kožami.

V náboženstve mali hlavnú úlohu animistické kulty (uctievanie predkov, ohňa, totemových zvierat) a šamanizmus (ako stvoriteľ bol uctievaný veľký krkavec Kurkyl). Ich úhlavnými nepriateľmi boli Koriaci a Itelmeni, naopak, veľmi priateľské vzťahy mali so susednými Inuitmi – Jupikmi (Juitmi), s ktorými aj obchodovali. Už od 17. stor. prichádzali do kontaktu s Rusmi, aktívne sa však bránili ich kolonizácii, v roku 1747 v bojoch s nimi zahynul napr. i ruský dôstojník a polárny bádateľ Dmitrij Ivanovič Pavluckij (*?, †1747). Rusi po týchto skúsenostiach svoj prístup k Čukčom zmenili a od roku 1788 s nimi začali aktívne obchodovať (kožušiny, výrobky z kostí a mrožích klov). Čukčovia nemali náčelníkov, základnú jednotku spoločnosti tvorila patrilineárna rodina, častá bola polygamia. Koncom 19. stor. boli administratívne organizovaní v rodoch a prebiehala medzi nimi nepríliš úspešná pravoslávna misia, po roku 1917 boli usadení na kolchozoch (sobie a kožušinové farmy, lov a spracovanie rýb a veľrýb). Z tradičných remesiel, ktoré si udržali až do súčasnosti, sú významné spracovanie kožušín, rezba do kostí a mrožích klov. Majú bohatý folklór (hudba, tanec, kozmogonické mýty, mytologické a historické legendy, príbehy duchov, zvierat, dobrodružstvá šamanov, eposy).

Hovoria čukotským jazykom (čukotčinou, lygoravetlen jilyjil, zastarano nazývaným luoravetlančina) patriacim do čukotsko-koriackej vetvy čukotsko-kamčatských jazykov. Asi polovica Čukčov však v súčasnosti už čukotčinu neovláda a hovorí iba po rusky. V roku 1927 vytvoril šaman Tenevil (*asi 1890, †asi 1943) pre čukotský jazyk ideografické písmo, ktoré sa však neujalo. V roku 1931 bolo kodifikované písmo na základe latinky, od roku 1936 na základe cyriliky (→ čukotská literatúra).