Cimabue

Cimabue [či-], vlastným menom Cenni (Bencivienne) di Pepo, okolo 1240 Florencia – pred 14. 7. 1302 Pisa — taliansky maliar a mozaikár. Maľoval fresky, oltárne obrazy a závesné krucifixy, vytváral aj mozaiky. Nezachovalo sa ani jedno ním signované dielo (väčšina diel mu je pripísaná).

Jeho najvýznamnejším dielom sú fresky v Bazilike sv. Františka z Assisi v Assisi. Freskové cykly vo svätyni a v transepte horného kostola sa zachovali v zlom stave. Vznikli pravdepodobne v období 1277 – 80 (podľa iných názorov 1288 – 92), keď bol Cimabue jedným z hlavných pápežských umelcov (spolu s P. Cavallinim). Fresky vo svätyni zobrazujú výjavy zo života Panny Márie (kompozície, ktoré sa týmto spôsobom zachovali, prevzal Duccio di Buoninsegna v retábule Maestà, ktoré namaľoval 1311 pre dóm v Siene; je pravdepodobné, že Duccio di Buoninsegna s Cimabuem okolo 1280 spolupracoval). Fresky v transepte predstavujú portréty evanjelistov so zobrazeniami krajín (Ázia, Judea, Grécko, Itália), apokalypsu, ukrižovanie a výjavy zo života apoštolov. Okrem iného sa tam na obraze sv. Marka nachádza zobrazenie Ríma. V dolnom kostole namaľoval fresku Panna Mária s Ježiškom a sv. Františkom (premaľovaná v 15. a 19. stor.). V týchto dielach štýlovo vyšiel zo súdobého byzantského dvorského umenia obdobia palaiologovskej renesancie (charakteristické je obnovou neskoroantických maliarskych techník), ktoré preniesol do gotickej architektúry francúzskeho pôvodu, nadviazal aj na umenie N. Pisana (napr. frontálna perspektíva) a rímske antické umenie. Invenčne v nich uplatnil aj iluzionistické motívy (→ iluzionizmus), ktoré boli často kopírované v umení 14. stor. (napr. plasticky do priestoru vystupujúca rímsa). V rokoch 1301 – 02 je jeho pôsobenie doložené v Pise, kde v apside katedrály vytvoril mozaiku sv. Jána. Koncom 13. stor. sa pravdepodobne podieľal aj na mozaikách v baptistériu vo Florencii.

K jeho najvýznamnejším zachovaným tabuľovým maľbám (oltárne obrazy a krucifixy) patrí monumentálny Krucifix z kostola Santa Croce vo Florencii (okolo 1285; telo Ježiša Krista je skonštruované na základe antických princípov schémy tzv. homo quadratus, ktorý definoval Vitruvius) a Tróniaca Madona s dieťaťom (Maestà), ktorú namaľoval pre kostol Santa Trinita vo Florencii okolo 1260 – 80 (dnes Galleria degli Uffizi). Jeho Krucifix v kostole Santa Croce sa stal kánonickým typom krucifixu, bol často napodobňovaný v Toskánsku počas 14. stor.

V jeho tvorbe sa prejavilo a spojilo viacero vplyvov. Prevláda v nej znalosť byzantského umenia palaiologovskej renesancie. Od väčšiny súdobých maliarov ho však odlišuje záujem o zachytenie priestoru (vplyv tvorby N. Pisana) a perspektívy, snaha o realistické zachytenie postáv, charakteristické je i štúdium antických rímskych spôsobov stvárnenia drapérie. Významným spôsobom ovplyvnil Duccia di Buoninsegnu aj Giotta (podľa legendy, ktorú zaznamenal L. Ghiberti, bol jeho žiakom) i súdobé maliarstvo vo Florencii, v Toskánsku a pravdepodobne aj v Ríme.