Čiernonožci
Čiernonožci, vlastným menom Niitsitapi — severoamerický indiánsky kmeň žijúci v severozápadnej časti Severnej Ameriky; 51-tis. príslušníkov (2016).
Čiernonožci pôvodne žili v oblasti západne od Horného jazera, v doline rieky Red River, odkiaľ v priebehu 17. stor. pod tlakom Kríov migrovali na západ. Usadili sa na severe Veľkých prérií v oblasti pozdĺž východných svahov Skalnatých vrchov medzi riekou North Saskatchewan a prameňmi Missouri (nazývali ju Nitawahsin–nanni, Naša zem, alebo Niitsitpiis-stahkoii, Krajina pôvodných ľudí). Podobne ako ostatné prériové kmene aj Čiernonožci žili kočovným spôsobom života v típí, organizovaní boli v patrilineárnych rodoch. Zaoberali sa najmä lovom (bizónov), zberom (hľuzy kamasie), pestovaním tabaku a od polovice 18. stor. chovom (i krádežami) koní (boli výborní jazdci). Delili sa na tri podkmene: vlastných Čiernonožcov (Siksikov), Pieganov a Kainahov. Čiernonožci boli známi ako veľmi bojovný kmeň (získali prezývku Vládci prérie), významnú úlohu v tom zohrávali ich hierarchické vojenské spolky (ikunuhkats).
S Európanmi prišli po prvýkrát do kontaktu asi v roku 1650. Pravdepodobne v roku 1793 po krvavých konfliktoch uzatvorili mier (a spojenectvo) s Atsinami, a neskôr i so Sarsíami, spolu s ktorými potom takmer neustále napádali nielen Vraních Indiánov (Absarokov), Čejenov, Šošonov, Bannockov, Sališov, Kalispelov, Kutenaiov, Nezperséov, Assiniboinov, Kríov, Póníov a Siouxov, ale aj amerických cestovateľov (v roku 1804 zaútočili i na objaviteľskú výpravu Meriwethera Lewisa, *1774, †1809, a Williama Clarka, *1770, †1838), traperov a osadníkov (proti USA však vojnu nikdy neviedli, aj napriek tomu, že sa v roku 1870 stali obeťou masakru pri rieke Marias River). Priateľskejšie vzťahy mali s francúzskymi a britskými obchodníkmi s kožušinami (najmä zo Spoločnosti Hudsonovho zálivu), vďaka tomu sa stali jedným z prvých prériových kmeňov vlastniacich strelné zbrane a zároveň v 1. polovici 19. stor. i dominantným kmeňom Severozápadu. Po devastujúcich epidémiách kiahní (1836, 1845, 1857 a 1869 – 70), po ktorých poklesol ich počet z pôvodných asi 15-tis. (1780) na asi 6-tis. (1870), ako aj dohode z pevnosti Fort Laramie o mieri prériových kmeňov s USA, sa koncom 19. stor. usadili v niekoľkých rezerváciách, z ktorých najznámejšia je Blackfeet (7 800 km2) na hornom toku rieky Milk River (v blízkosti dnešného mesta Cut Bank).
Jazyk Čiernonožcov (ni'tsiitapipo'ahsin, nitsipussin, blackfeet, blackfoot) patrí do algonkinskej jazykovej rodiny (→ algonkinské jazyky) a je veľmi blízky jazyku Kríov a Odžibwejov. Ovláda ho však iba menšina Čiernonožcov (4,9 tis. ľudí), väčšina hovorí americkou angličtinou.