Čičimékovia

Text hesla

Čičimékovia — súhrnné označenie indiánskych kmeňov žijúcich pôvodne v strednom Mexiku v oblasti dnešných štátov Jalisco, Aguascalientes, Zacatecas, Guanajuato, San Luis Potosí a Querétaro. Patrili k nim Cazcáni (Caxcáni), Tekuexovia, Zakatékovia, Pamovia (vrátane Jonazov), Guačičili a Guamarovia.

Žili kočovným a polokočovným spôsobom života, živili sa lovom (jeleníky, králiky) a zberom (plody čremchy neskorej, píniové oriešky). Boli obávanými bojovníkmi (vynikali najmä ako lukostrelci), praktizovali i rituálny kanibalizmus.

Predpokladá sa, že do strednej časti dnešného Mexika do oblasti Anáhuac prišli v 12. stor. zo severu. V roku 1115 napadli ríšu Toltékov a 1122 vyplienili i jej hlavné mesto Tollán. V roku 1224 založili na brehu jazera Texcoco mesto Tenayuca, ktoré sa stalo hlavným mestom ich novotvoriacej sa ríše (v roku 1337 bolo prenesené do mesta Texcoco), začali viesť usadlý spôsob života a venovať sa poľnohospodárstvu. Asi v roku 1300 uzatvorili spojenectvo s Tepanékmi, ktorí si ich však v roku 1337 podrobili. Asi v roku 1429 sa dostali do konfliktu aj s Aztékmi, ktorí expandovali aj na ich územie, čiastočne si ich podmanili a čiastočne zatlačili do horských oblastí Východnej Sierry Madre.

Ako prví z Európanov s nimi prišli do kontaktu v roku 1522 Španieli (Hernán Cortez). V roku 1546 bolo na ich sídelnom území (Španielmi nazývanom Gran Chichimeca) objavené striebro, čo viedlo k najdlhšiemu vojnovému konfliktu v koloniálnom Mexiku, k tzv. čičiméckej vojne (Guerra Chichimeca, 1550 - 90). Jeho ukončenie prostredníctvom niekoľkých španielsko-čičiméckych mierových zmlúv (Španieli nedokázali Čičimékov poraziť) viedlo k upokojeniu situácie a v konečnom dôsledku i k ich efektívnej integrácii až asimilácii (väčšina konvertovala na katolicizmus) do spoločnosti koloniálneho Mexika.

V súčasnosti sa (s výnimkou Jonazov) už ako Čičimékovia (meno pochádza z jazyka nahuatl, doslova obyvateľ Čičimanu, t. j. Krajiny materského mlieka) neidentifikujú. Okrem Jonazov si kmeňovú identitu dodnes udržali aj Pamovia, v menšej miere i Zakatékovia a Guačičili.

Zverejnené 7. augusta 2024.

Pivoda, O. Čičimékovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-09-19 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/cicimekovia