Čibčovia

Čibčovia —

1. veľká skupina jazykovo príbuzných indiánskych kmeňov, ktorých jazyky patria do makročibčskej jazykovej rodiny. Žijú v severozápadnej časti Južnej Ameriky a južnej časti Strednej Ameriky;

2. vlastní Čibčovia, označovaní aj ako Muiskovia, vlastným menom Muysca — skupiny zaniknutých kmeňov (v 16. stor. asi 1 mil. osôb). Hovorili dnes už vymretým čibčským jazykom (muysc cubun; → makročibčské jazyky). Žili v strednej Kolumbii v horských údoliach v oblastiach Východnej Kordillery s centrami pri dnešných mestách Bogota a Tunja, kde vytvorili jednu z najvyspelejších predkolumbovských kultúr.

Živili sa najmä intenzívnym poľnohospodárstvom (zemiaky, kukurica, koka), ktorého doplnkom bol lov a rybolov, chovali psy a morčatá; ťažili soľ, meď, smaragdy, stavali cesty, mosty, kruhové obydlia a chrámy (prevažne z dreva); vysokú úroveň dosiahli remeslá (spracovanie zlata, striebra a medi; tkáčstvo, hrnčiarstvo), významné bolo obchodovanie so susednými kmeňmi. Spoločnosť sa členila na 3 triedy – šľachta, občania a otroci (vojnoví zajatci), najvyššie v hierarchii stál panovník (kasik). K najvyššej vrstve patrili aj kňazi, ktorí riadili náboženské ceremónie a zabezpečovali výchovu budúcich kasikov. V centre mnohopočetného náboženského panteónu Muiskov boli najvyšší boh stvoriteľ Chimingagua, boh Slnka Xue, bohyňa Mesiaca Chía, kultový hrdina Bochica, ktorý zachránil ľudí, naučil ich obrábať pôdu, priasť a tkať, bohyňa plodnosti Bachue a i. Uctievali najmä boha Slnka, ktorému obetovali zlato, drahokamy a pri významných príležitostiach prinášali aj ľudské obete. Pozemským stelesnením boha Slnka bol panovník. Pravdepodobne z jeho ceremoniálu obetovania, pri ktorom mu zlatým prachom posypali telo a on ho zmyl vo vodách posvätného jazera Guatavita, vznikla legenda o bájnom Eldoráde (španielsky pozlátený). Začiatkom 16. stor. vznikali mestské štáty (najvýznamnejšie Bogota a Tunja, ktoré pravdepodobne tvorili konfederáciu). Ich súperenie umožnilo Španielom, ktorí predpokladali, že tam nájdu Eldorádo, bez väčšieho odporu dobyť v rokoch 1536 – 41 celé územie (conquistador Gonzalo Jiménez de Quesada). V 18. stor. jazyk i kultúra (až na pamiatky materiálnej kultúry, najmä mnohé ceremoniálne predmety zo zlata) Muiskov zanikli.

Potomkovia Čibčov v počte asi 14-tis. žijú v súčasnosti v kolumbijských departementoch Cundinamarca, Boyacá a Santander.