chlorid uhličitý

chlorid uhličitý, tetrachlórmetán, CCl₄ — bezfarebná kvapalina s charakteristickým sladkastým zápachom, veľmi málo rozpustná vo vode, rozpustná v mnohých organických rozpúšťadlách; teplota varu 76,68 °C, hustota 1,595 g/cm³. Jej pary sú 5,3-krát ťažšie než vzduch. Chlorid uhličitý má narkotické účinky, po požití, nadýchaní alebo po absorpcii pokožkou je vysoko toxický, má karcinogénne účinky. Je nehorľavý, ale pri vysokých teplotách a v prítomnosti kyslíka sa môže rozkladať za vzniku jedovatého fosgénu. Spolu s ostatnými chlórmetánmi sa vyrába termickou chloráciou metánu pri 320 – 450 °C a tlaku 0,1 – 0,8 MPa alebo katalytickou oxychloráciou pri 370 – 445 °C, tlaku do 1 MPa a v prítomnosti CuO-CuCl₂-KCl. Cielene (ako hlavný produkt) sa vyrába chloráciou sírouhlíka v kvapalnej fáze pri 30 °C v prítomnosti katalyzátorov na báze železa, katalytickou (CuCl₂ na aktívnom uhlí) alebo vysokoteplotnou chloráciou spojenou so zánikom väzieb C–C propánovo-propylénovej zmesi (s chloridom uhličitým vzniká pritom i perchlóretylén) i odpadov z rôznych výrob (napr. vinylchloridu, alylchloridu, perchlóretylénu, propylénoxidu a i.). Chlorid uhličitý bol surovinou na výrobu freónov, používal sa ako rozpúšťadlo tukov, olejov a živíc (napr. pri odmasťovaní kovov, čistení látok a odevov a pod.), ako chladivo, hnacie médium aerosólových sprejov, nadúvadlo pri výrobe penových polyuretánov, náplň hasiacich prístrojov a i. Vzhľadom na zdravotné riziká je v EÚ jeho použitie v súčasnosti obmedzené.