cezmína

cezmína [chorv.], Ilex — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľad cezmínovité. Trváce vždyzelené alebo opadavé dvojdomé jedovaté stromy alebo kry vyskytujúce sa takmer na celom svete, najmä v tropických, subropických a miernych oblastiach Ameriky a Ázie. Majú striedavé alebo protistojné stopkaté celistvookrajové, vrúbkovane pílkovité alebo ostnito zúbkaté kožovité lesklé listy s drobnými prílistkami a drobné jednopohlavné biele, svetlobéžové, zelenobiele, zelené, žlté, ružové alebo červené kvety usporiadané v pazuchách listov jednotlivo alebo v pazušných vrcholíkoch, alebo vo zväzočkoch, plod zvyčajne dužinatá guľovitá žltá, oranžová, červená, hnedá alebo čierna kôstkovica s blanitým alebo papierovitým exokarpom, mäsitým mezokarpom a kožovitým alebo kamenným endokarpom, so 4 – 6 semenami obsahujúcimi olejnatý endosperm; plody môžu obsahovať jedovaté látky, najmä (purínové alkaloidy) spôsobujúce otravy až smrť.

Patrí sem približne 600 druhov, napr. z východu Severnej Ameriky pochádzajúci 1,5 – 3 m vysoký opadavý ker cezmína praslenatá (Ilex verticillata) s olivovohnedou až purpurovohnedou kôrou, s elipsovitými ostnito zúbkatými sviežozelenými listami, s bielymi kvetmi a so svetločervenými plodmi pretrvávajúcimi na konároch aj v zime, pre ktoré sa pestuje ako okrasná rastlina; z Ázie pochádzajúce druhy 2,5 m vysoký guľovitý vždyzelený ker cezmína rohatá (Ilex cornuta) s hladkou svetlosivou až bordovou stonkou, s vajcovitými listami s 5 ostňami a s veľkými červenými plodmi a 3 – 4 m vysoký vždyzelený ker cezmína Pernyho (Ilex pernyi) so zelenými alebo sivohnedými chlpatými stonkami, s vajcovitými až vajcovito kopijovitými listami s 5 ostňami a s dlhým ostnitým vrcholom, so žltkastými kvetmi a so žiarivočervenými plodmi; a z Južnej Ameriky pochádzajúci 15 – 20 m vysoký vždyzelený strom cezmína paraguajská (Ilex paraguaiensis) s hladkou svetlou až bielou kôrou, s vajcovitými vrúbkovane pílkovitými listami, pre ktoré sa pestuje (pripravuje sa z nich čajovina maté), so zelenobielymi kvetmi usporiadanými v pazušných zväzočkoch a s červeným plodom; v Európe sa vyskytujú jej 2 príbuzné druhy: z juhozápadnej Ázie, zo severozápadnej Afriky a zo západu a z juhu Európy pochádzajúci zvyčajne okolo 3 m vysoký vždyzelený strom alebo ker cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) s pozdĺžne rozpukanou sivou až sivozelenou kôrou, s vajcovitými alebo kopijovitými zvlneno ostnito zúbkatými listami obsahujúcimi rôzne účinné látky (napr. glykozid ilicín), vďaka ktorým sa v ľudovom liečiteľstve používa pri zápaloch pohrudnice a katare a proti kiahňam, s bielymi alebo ružovkastými kvetmi usporiadanými v pazuchách listov jednotlivo alebo v pazušných trojkvetých zväzočkoch a s červenými, so žltými alebo s oranžovými plodmi, v anglofónnych krajinách (anglicky holly) obľúbená vianočná ozdoba, pestuje sa aj ako okrasná rastlina (napr. v parkoch) a z juhozápadnej Ázie a z Bulharska pochádzajúci 2 – 3 m vysoký vždyzelený ker cezmína kolchická (Ilex colchica) so svetlozelenou až žltozelenou kôrou, s úzkymi elipsovitými tmavozelenými ostnito zúbkatými listami, s početnými bielymi kvetmi usporiadanými v pazušných vrcholíkoch a s oranžovočervenými plodmi.

Vyšľachtené sú viaceré odrody a krížence, ktoré sa pestujú ako okrasné rastliny vhodné najmä do živých plotov, skaliek alebo vetrolamov, napr. cezmína modrá Heckenstar (Ilex meserveae Heckenstar) s červeno-fialovými konárikmi a s tmavozelenomodrými listami, dobre znášajúca stres v dôsledku prudkých klimatických zmien; a cezmína Golden Key (Ilex × altaclerensis Golden Key) so širokovajcovitými listami so žltými okrajmi, s bielymi kvetmi a hnedočervenými plodmi.