čerešňa

Text hesla

čerešňa, Cerasus — rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade ružovité. Strom alebo ker pochádzajúci z Európy a Ázie, dorastajúci do výšky 20 – 30 m. Má konáre bez tŕňov, jednoduché stopkaté listy sú opadavé, na okraji pílkaté. Kvety sú päťpočetné, stopkaté, obojpohlavné, v sediacich alebo v stopkatých okolíkoch, prípadne v chocholíkatých strapcoch. Plodom je kôstkovica žltkastej, červenej alebo čiernej farby.

Ako ozdobná sa na Slovensku v parkoch pestuje čerešňa pílkatá (Cerasus serrulata, Cerasus serratifolia, Padus serrulata), nazývaná i sakura ozdobná alebo Prunus serrulata (bazionym). Druh čerešňa japonská (Cerasus japonica), nazývaná aj sakura alebo Prunus japonica (bazionym), pochádza z Číny. V Japonsku, kde je národným symbolom, sa vyskytuje iba ako pestovaný druh, v Európe sa v teplejších oblastiach pestuje od 19. stor. Je to nižší strom alebo vysoký ker, dorastajúci do výšky 2 m. Má prevažne holé konáriky a plnokveté alebo jednoduché kvety bielej, prípadne cyklámenovoružovej farby. Vyrastajú po 2 – 3 v okolíkoch, začínajú rásť zároveň s listami. Plod je vínovočervenej farby.

Druh čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb, mahalebka), nazývaná aj Prunus mahaleb (bazionym) alebo Padus mahaleb (synonymum), je ker alebo nízky strom, vysoký 6 – 10 m. Má hustú guľovitú alebo vajcovitú korunu a plstnaté prevísajúce konáre, ktorých kôra vonia kumarínom (drevo sa používalo na aromatizáciu tabakových výrobkov a na výrobu fajok). Biele voňavé kvety vyrastajú po 3 – 10 v krátkych chocholíkatých strapcoch, plod je čiernej farby a horkej chuti. Na slnečných stráňach južného Slovenska divo rastie poddruh čerešňa mahalebková pravá (Cerasus mahaleb subspecies mahaleb).

Druh čerešňa višňová (Cerasus vulgaris, Cerasus hortensis, Cerasus acida, Cerasophora acida, višňa), nazývaná aj Prunus cerasus (bazionym), je menší, 8 – 10 m vysoký strom s priamym kmeňom, guľatou korunou a koreňovými výbežkami. Má tmavočervenú, blanito lúpavú borku, kopijovité, na okraji pílkaté listy a okolíkaté kvety. Pestuje sa pre plod svetločervenej alebo tmavočervenej farby a kyslasto-trpkej chuti. Na územie Rímskej ríše sa dostala z Malej Ázie, na Slovensko ju priniesli Rimania. Plody sa využívajú v konzervárenskom a liehovarníckom priemysle, ich stopky na liečebné účely, drevo najmä v stolárstve a na jemnejšie sústružnícke práce.

Druh čerešňa vtáčia (Cerasus avium, Cerasus dulcis, Prunus avium, Cerasophora dulcis), nazývaná aj Prunus cerasus subspecies avium (bazionym), je strom vysoký do 30 m, s priamym kmeňom, rozložitou pyramidálnou korunou a bez koreňových výbežkov. Má svetlohnedú borku, odlupujúcu sa v priečnych pásoch. Kvety sú v okolíkoch po 2 – 6, plod je žltkastej, červenej alebo čiernej farby. Používa sa ako podpník. Vyšľachtené sú z nej ostatné kultivary, napr. čerešňa vtáčia srdcovková, srdcovka (Cerasus avium varieta juliana), so srdcovitými plodmi, čerešňa vtáčia chrupková, chrupka (Cerasus avium varieta duracina), s tvrdými plodmi. Odrody zaraďované medzi chrupky a srdcovky sa dostali na územie Rímskej ríše z Malej Ázie, na Slovensko ich priniesli Rimania. Plody sa využívajú na priamu konzumáciu a v konzervárenskom či liehovarníckom priemysle. Drevo sa využíva pri výrobe nábytku na jemnejšie sústružnícke práce a na výrobu fajok.

Text hesla

čerešňa, Cerasus — rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade ružovité. Strom alebo ker pochádzajúci z Európy a Ázie, dorastajúci do výšky 20 – 30 m. Má konáre bez tŕňov, jednoduché stopkaté listy sú opadavé, na okraji pílkaté. Kvety sú päťpočetné, stopkaté, obojpohlavné, v sediacich alebo v stopkatých okolíkoch, prípadne v chocholíkatých strapcoch. Plodom je kôstkovica žltkastej, červenej alebo čiernej farby.

Ako ozdobná sa na Slovensku v parkoch pestuje čerešňa pílkatá (Cerasus serrulata, Cerasus serratifolia, Padus serrulata), nazývaná i sakura ozdobná alebo Prunus serrulata (bazionym). Druh čerešňa japonská (Cerasus japonica), nazývaná aj sakura alebo Prunus japonica (bazionym), pochádza z Číny. V Japonsku, kde je národným symbolom, sa vyskytuje iba ako pestovaný druh, v Európe sa v teplejších oblastiach pestuje od 19. stor. Je to nižší strom alebo vysoký ker, dorastajúci do výšky 2 m. Má prevažne holé konáriky a plnokveté alebo jednoduché kvety bielej, prípadne cyklámenovoružovej farby. Vyrastajú po 2 – 3 v okolíkoch, začínajú rásť zároveň s listami. Plod je vínovočervenej farby.

Druh čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb, mahalebka), nazývaná aj Prunus mahaleb (bazionym) alebo Padus mahaleb (synonymum), je ker alebo nízky strom, vysoký 6 – 10 m. Má hustú guľovitú alebo vajcovitú korunu a plstnaté prevísajúce konáre, ktorých kôra vonia kumarínom (drevo sa používalo na aromatizáciu tabakových výrobkov a na výrobu fajok). Biele voňavé kvety vyrastajú po 3 – 10 v krátkych chocholíkatých strapcoch, plod je čiernej farby a horkej chuti. Na slnečných stráňach južného Slovenska divo rastie poddruh čerešňa mahalebková pravá (Cerasus mahaleb subspecies mahaleb).

Druh čerešňa višňová (Cerasus vulgaris, Cerasus hortensis, Cerasus acida, Cerasophora acida, višňa), nazývaná aj Prunus cerasus (bazionym), je menší, 8 – 10 m vysoký strom s priamym kmeňom, guľatou korunou a koreňovými výbežkami. Má tmavočervenú, blanito lúpavú borku, kopijovité, na okraji pílkaté listy a okolíkaté kvety. Pestuje sa pre plod svetločervenej alebo tmavočervenej farby a kyslasto-trpkej chuti. Na územie Rímskej ríše sa dostala z Malej Ázie, na Slovensko ju priniesli Rimania. Plody sa využívajú v konzervárenskom a liehovarníckom priemysle, ich stopky na liečebné účely, drevo najmä v stolárstve a na jemnejšie sústružnícke práce.

Druh čerešňa vtáčia (Cerasus avium, Cerasus dulcis, Prunus avium, Cerasophora dulcis), nazývaná aj Prunus cerasus subspecies avium (bazionym), je strom vysoký do 30 m, s priamym kmeňom, rozložitou pyramidálnou korunou a bez koreňových výbežkov. Má svetlohnedú borku, odlupujúcu sa v priečnych pásoch. Kvety sú v okolíkoch po 2 – 6, plod je žltkastej, červenej alebo čiernej farby. Používa sa ako podpník. Vyšľachtené sú z nej ostatné kultivary, napr. čerešňa vtáčia srdcovková, srdcovka (Cerasus avium varieta juliana), so srdcovitými plodmi, čerešňa vtáčia chrupková, chrupka (Cerasus avium varieta duracina), s tvrdými plodmi. Odrody zaraďované medzi chrupky a srdcovky sa dostali na územie Rímskej ríše z Malej Ázie, na Slovensko ich priniesli Rimania. Plody sa využívajú na priamu konzumáciu a v konzervárenskom či liehovarníckom priemysle. Drevo sa využíva pri výrobe nábytku na jemnejšie sústružnícke práce a na výrobu fajok.

Zverejnené v máji 2003.

citácia

Čerešňa [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-10-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ceresna