Cavallini, Pietro

Cavallini [ka-], Pietro, aj Pietro de’ Cerroni, okolo 1240 alebo 1250 Rím – okolo 1330 tamže — taliansky maliar a mozaikár. Pôsobil najmä v Ríme, kde sa podieľal na monumentálnej mozaikovej i freskovej výzdobe vo významných kostoloch.

K jeho najvýznamnejším dielam patrili dva monumentálne cykly fresiek v hlavnej lodi baziliky San Paolo fuori le Mura (70. a 80. roky 13. stor.), ktoré boli zničené pri požiari v roku 1823 (známe sú z neskorších vyobrazení). Počas 90. rokov 13. stor. namaľoval fresky v kostole Santa Cecilia in Trastevere (z väčšej časti zničené v 18. stor.; zachoval sa Posledný súd z obdobia okolo 1293). Jeho jediným zachovaným dielom je mozaikový cyklus v kostole Santa Maria in Trastevere (koniec 90. rokov 13. stor.), ktorý zobrazuje výjavy zo života Panny Márie. V roku 1308 bol pozvaný Karolom II. z Anjou do Neapola (pôsobil tam ako dvorský umelec, čo bolo v súdobej Itálii výnimočné; nie sú však známe žiadne diela, ktoré tam vytvoril). Po návrate do Ríma na objednávku pápeža Jána XXII. vyhotovil mozaiku na priečelí baziliky San Paolo fuori le Mura (1325 – okolo 1330, nezachovala sa). Viaceré jeho diela sú známe z literárnych prameňov (napr. L. Ghiberti spomína postavy evanjelistov, ktoré Cavallini namaľoval v starom Chráme sv. Petra).

Jeho štýl sa vyznačuje snahou o realistické zachytenie postáv (výrazná modelácia im dodáva až skulpturálne kvality), ich emócií a gest. Často používal architektonické formy, ktoré na jeho obrazoch vytvárajú dojem priestoru. Bol ovplyvnený aj súdobým francúzskym gotickým umením a byzantským umením obdobia palaiologovskej renesancie. Vo svojej dobe bol veľmi slávny, pochovaný bol v bazilike San Paolo fuori le Mura (čo bolo dovtedy i dlho potom pre umelca bezprecedentné). Je pravdepodobné, že jeho figurálny štýl ovplyvnil Giotta, ktorý ho preniesol do Toskánska.