Čachtice

Čachtice — obec v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji na styku Malých Karpát a Podunajskej nížiny, 203 m n. m.; 3 653 obyvateľov (2023). Územie je budované druhohornými horninami a staršími treťohornými zlepencami s tvrdošmi, južná a stredná časť katastra je odlesnená a poľnohospodársky využívaná, územie na severe siahajúce do Malých Karpát (podcelok Čachtické Karpaty) je porastené dúbravami s prímesou buka a hrabu. Do katastrálneho územia zasahuje CHKO Malé Karpaty chráneným areálom Čachtické Karpaty, nachádza sa v ňom národná prírodná pamiatka Čachtická jaskyňa.

Čachtice ležia na ceste II. triedy Modra – Nové Mesto nad Váhom, začína sa tam cesta III. triedy vedúca do obcí Višňové a Hrachovište. V obci je železničná stanica na trati Nové Mesto nad Váhom – Vrbovce.

Obec je písomne doložená v roku 1263 ako Chekche, 1276 Chehte, 1505 Csejthe, 1773 Cseitha, Csachticz, Czachtice, 1786 Cscheitha, Čschachticze, 1808 Csejte, Csejtha, Cžachtice, 1863 Csejthe, v rokoch 1873 – 1913 Csejte, v roku 1920 Čachtice.

Vznikla pod hradom postaveným v polovici 13. stor. ako vojenská pevnosť. V roku 1392 dostala výsady mestečka. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, rozvinuli ich najmä habáni, ktorí sa tam usadili v 17. stor.

Archeologické nálezy: neolitické sídliská volútovej a želiezovskej kultúry, hradisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej bronzovej doby, halštatské sídliskové a hrobové nálezy, laténske sídlisko, rímsko-barbarský žiarový hrob, slovanské sídlisko (8. – 9. stor.).

Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava (1373) s barokovým interiérom, gotická kaplnka (14. stor.), zrúcaniny hradného kaštieľa (16. stor.), empírová kúria (1810), neskororenesančný kaštieľ (1668), barokový mariánsky stĺp (1742), kaplnka a fara (18. stor.), kde sa v auguste 1847 uskutočnilo výročné zhromaždenie spolku Tatrín, ktorého účastníci riešili otázky spisovného jazyka. V blízkosti obce na vyvýšenine severného okraja Malých Karpát sa nachádza zrúcanina pôvodne gotického Čachtického hradu, ktorý vznikol pravdepodobne po roku 1260. V roku 1273 odolal náporu vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. Koncom 13. stor. sa ho zmocnil Matúš Čák, v roku 1321 sa stal kráľovským hradom. V roku 1393 ho získal Štibor I. zo Štiboríc (do 1436), jeho neskoršími majiteľmi boli Kanižaiovci a Nádašdyovci. Najstaršia časť – horný hrad nepravidelného pozdĺžneho pôdorysu – sa rozprestiera na vrchole kopca. V čele hradnej dispozície pôvodne stála päťboká obytná veža, obrátená smerom k horskej šiji s prístupovou komunikáciou. Severne od veže bolo hradbou vymedzené nádvorie trojuholníkového pôdorysu s obytným traktom a cisternou. Je pravdepodobné, že jadro hradu z 13. stor. nahradilo staršiu stavbu, ktorej podobu ani vek vzniku zatiaľ nepoznáme. Na konci 13. a začiatkom 14. stor. bolo v niekoľkých stavebných fázach zosilnené opevnenie (polkruhová bašta). V 15. stor. bol vybudovaný parkán s baštami, prestavaný a zväčšený palác v jadre hradu, kde v pozdĺžnej bašte na poschodí vybudovali kaplnku (pričom v jadre hradu vznikla druhá vežová dominanta, zanikla koncom 20. stor.). V rokoch 1664 – 70 prebehla rozsiahlejšia obnova hradu. Okrem zdokonaľovania fortifikácie sa prestavba zamerala aj na zvýšenie komfortu obytných zložiek. V roku 1670 ho dobyli cisárske vojská, v roku 1708 sa počas povstania Františka II. Rákociho dostal do rúk povstalcom a pri následnom znovudobývaní cisárskymi vojskami bol poškodený. Opravovaný bol v roku 1715, ale následne pustol. Dodnes sa zachovali múry palácov a opevnení z pôvodného hradu z 13. – 14. stor., ako aj architektonické gotické detaily z prestavby v 15. stor. a z renesančnej prestavby v 16. a 17. stor. Známym sa stal najmä činmi jeho majiteľky Alžbety Bátoriovej.