Bzovík

Bzovík — obec v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji na Krupinskej planine, 340 m n. m.; 1 116 obyvateľov (2023). Územie je budované andezitickými tufitmi a tufmi, má rovinný až pahorkatinný reliéf, je väčšinou odlesnené, len na strmších úbočiach dolín sú dubové a bukové lesy.

Bzovík je cestou II. triedy spojený s obcami Devičie a Zemiansky Vrbovok, cestou III. triedy s obcami Jalšovík, Uňatín a Horný Badín.

Obec je písomne doložená v roku 1135 ako Bozoük, 1245 Bozok, 1331 Bozook, 1439 Kis Bozok, 1773 Bozók, Bozok, Bzowík, 1786 Bosok, Bzowik, 1808 Bozok, Bzowík, v rokoch 1863 – 1913 Bozók, v roku 1920 Bzovík.

V období 1127 – 31 tam komes Lampert s manželkou Žofiou a so synom Mikulášom z rodu Huntovcov-Poznanovcov založili benediktínsky konvent sv. Štefana kráľa, ktorý patril k najstarším kláštorom na Slovensku (v odpise z 1566 sa zachovala zakladacia listina kláštora z 1135 potvrdená 1262 Belom IV.). V rokoch 1179 – 81 prevzali konvent premonštráti pochádzajúci z premonštrátskeho kláštora v Klášternom Hradisku na Morave. Bzovícky konvent je najstarším doloženým premonštrátskym prepoštstvom na Slovensku. V roku 1530 uhorský magnát Žigmund Balaša (Balassa) premonštrátov vyhnal a kláštor dal prestavať na mohutnú neskorostredovekú protitureckú pevnosť, ktorá zo strategického hľadiska zabezpečovala prístup k stredoslovenským banským mestám. Bzovík sa postupne stal najväčším panstvom v Hontianskej župe a od roku 1519 trhovým mestečkom. Po roku 1559 patril Fánčiovcom (Fánchy). Obyvatelia Bzovíka sa v minulosti živili poľnohospodárstvom a remeslami.

Stavebné pamiatky: pevnosť (nazývaná aj hrad) pri obci vznikla prestavbou kláštora. Kláštorné budovy a jednoloďový kostol s dvojvežovou západnou fasádou v románskom slohu vybudovali premonštráti v 12. – 13. stor. Budovy boli postavené okolo obdĺžnikového rajského dvora s kostolom na južnej strane a boli neskorogoticky prestavané okolo polovice 15. stor. (štvorkrídlový ambit s klenbami, nové gotické presbytérium kostola). V rokoch 1542 – 46 (alebo 1548) dal Žigmund Balaša prestavať kláštorné budovy. Kláštorný kostol bol zbúraný, zachovala sa z neho len severná veža (slúžila ako pozorovateľňa) a sakristia premenená na kaplnku (zachovala sa do súčasnosti). Okolo kláštorných budov vzniklo mohutné opevnenie pravidelného, takmer štvorcového pôdorysu s nárožnými podkovovitými baštami, lemované vodnou priekopou. V roku 1678 sa pevnosť vrátila do vlastníctva cirkvi (patrila jezuitom), počas stavovských povstaní v roku 1678 bola značne poškodená. Okolo roku 1680 boli budovy upravené v ranobarokovom slohu. Po 1. svetovej vojne bola pevnosť opustená, pustnúce kláštorné budovy zanikli po roku 1945. V 2. polovici 20. stor. a začiatkom 21. stor. bola pevnosť reštaurovaná. Rímskokatolícky Kostol sv. Štefana (pôvodne kaplnka z 1606, v 2. polovici 17. stor. prebudovaná na kostol).

V obci pôsobili Martin Hattala a Štefan Moyzes.