Bzovík

Text hesla

Bzovík — obec v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji na Krupinskej planine, 340 m nad morom; 1 137 obyvateľov (2017).

Písomne doložená 1135 ako Bozoük, 1245 Bozok, 1331 Bozook, 1439 Kis Bozok, 1773 Bozók, Bozok, Bzowík, 1786 Bosok, Bzowik, 1808 Bozok, Bzowík, 1863 – 1913 Bozók, 1920 Bzovík.

V období 1127 – 31 tam komes Lampert s manželkou Žofiou a so synom Mikulášom z rodu Huntovcov-Poznanovcov založili benediktínsky konvent sv. Štefana kráľa, ktorý patril k najstarším kláštorom na Slovensku (v odpise z 1566 sa zachovala zakladacia listina kláštora z 1135 potvrdená 1262 Belom IV.). V rokoch 1179 – 81 prevzali konvent premonštráti pochádzajúci z premonštrátskeho kláštora v Klášternom Hradisku na Morave. Bzovícky konvent je najstarším doloženým premonštrátskym prepošstvom na Slovensku. V roku 1530 uhorský magnát Žigmund Balaša (Balassa) premonštrátov vyhnal a kláštor dal prestavať na mohutnú neskorostredovekú protitureckú pevnosť, ktorá zo strategického hľadiska zabezpečovala prístup k stredoslovenským banským mestám. Bzovík sa postupne stal najväčším panstvom v Hontianskej župe a od 1519 trhovým mestečkom. Po 1559 patril Fánčiovcom (Fánchy). Obyvatelia Bzovíka sa v minulosti živili poľnohospodárstvom a remeslami.

Stavebné pamiatky: pevnosť (nazývaná aj hrad) pri obci vznikla prestavbou kláštora. Kláštorné budovy a jednoloďový kostol s dvojvežovou západnou fasádou v románskom slohu vybudovali premonštráti v 12. – 13. stor. Budovy boli postavené okolo obdĺžnikového rajského dvora s kostolom na južnej strane a boli neskorogoticky prestavané okolo polovice 15. stor. (štvorkrídlový ambit s klenbami, nové gotické presbytérium kostola), po 1486 a začiatkom 16. stor. (prestavba ukončená 1515). V rokoch 1542 – 46 (alebo 1548) dal Žigmund Balaša prestavať kláštorné budovy. Kláštorný kostol bol zbúraný, zachovala sa z neho len severná veža (slúžila ako pozorovateľňa) a sakristia premenená na kaplnku (zachovala sa do súčasnosti). Okolo kláštorných budov vzniklo mohutné opevnenie pravidelného, takmer štvorcového pôdorysu s nárožnými podkovovitými baštami, lemované vodnou priekopou. V roku 1678 sa pevnosť vrátila do vlastníctva cirkvi (patrila jezuitom), počas stavovských povstaní v 1678 bola značne poškodená. Okolo 1680 boli budovy upravené v ranobarokovom slohu. Po 1. svetovej vojne bola pevnosť opustená, pustnúce kláštorné budovy zanikli po 1945. Reštaurovaná v druhej polovici 20. stor. a začiatkom 21. stor.

V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol sv. Štefana (pôvodne kaplnka z 1606, v druhej polovici 17. stor. prebudovaná na kostol). Pôsobisko M. Hattalu a Š. Moyzesa.

Text hesla

Bzovík — obec v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji na Krupinskej planine, 340 m nad morom; 1 137 obyvateľov (2017).

Písomne doložená 1135 ako Bozoük, 1245 Bozok, 1331 Bozook, 1439 Kis Bozok, 1773 Bozók, Bozok, Bzowík, 1786 Bosok, Bzowik, 1808 Bozok, Bzowík, 1863 – 1913 Bozók, 1920 Bzovík.

V období 1127 – 31 tam komes Lampert s manželkou Žofiou a so synom Mikulášom z rodu Huntovcov-Poznanovcov založili benediktínsky konvent sv. Štefana kráľa, ktorý patril k najstarším kláštorom na Slovensku (v odpise z 1566 sa zachovala zakladacia listina kláštora z 1135 potvrdená 1262 Belom IV.). V rokoch 1179 – 81 prevzali konvent premonštráti pochádzajúci z premonštrátskeho kláštora v Klášternom Hradisku na Morave. Bzovícky konvent je najstarším doloženým premonštrátskym prepošstvom na Slovensku. V roku 1530 uhorský magnát Žigmund Balaša (Balassa) premonštrátov vyhnal a kláštor dal prestavať na mohutnú neskorostredovekú protitureckú pevnosť, ktorá zo strategického hľadiska zabezpečovala prístup k stredoslovenským banským mestám. Bzovík sa postupne stal najväčším panstvom v Hontianskej župe a od 1519 trhovým mestečkom. Po 1559 patril Fánčiovcom (Fánchy). Obyvatelia Bzovíka sa v minulosti živili poľnohospodárstvom a remeslami.

Stavebné pamiatky: pevnosť (nazývaná aj hrad) pri obci vznikla prestavbou kláštora. Kláštorné budovy a jednoloďový kostol s dvojvežovou západnou fasádou v románskom slohu vybudovali premonštráti v 12. – 13. stor. Budovy boli postavené okolo obdĺžnikového rajského dvora s kostolom na južnej strane a boli neskorogoticky prestavané okolo polovice 15. stor. (štvorkrídlový ambit s klenbami, nové gotické presbytérium kostola), po 1486 a začiatkom 16. stor. (prestavba ukončená 1515). V rokoch 1542 – 46 (alebo 1548) dal Žigmund Balaša prestavať kláštorné budovy. Kláštorný kostol bol zbúraný, zachovala sa z neho len severná veža (slúžila ako pozorovateľňa) a sakristia premenená na kaplnku (zachovala sa do súčasnosti). Okolo kláštorných budov vzniklo mohutné opevnenie pravidelného, takmer štvorcového pôdorysu s nárožnými podkovovitými baštami, lemované vodnou priekopou. V roku 1678 sa pevnosť vrátila do vlastníctva cirkvi (patrila jezuitom), počas stavovských povstaní v 1678 bola značne poškodená. Okolo 1680 boli budovy upravené v ranobarokovom slohu. Po 1. svetovej vojne bola pevnosť opustená, pustnúce kláštorné budovy zanikli po 1945. Reštaurovaná v druhej polovici 20. stor. a začiatkom 21. stor.

V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol sv. Štefana (pôvodne kaplnka z 1606, v druhej polovici 17. stor. prebudovaná na kostol). Pôsobisko M. Hattalu a Š. Moyzesa.

Zverejnené v júli 2001.

citácia

Bzovík [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-07-09]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bzovik