bukolická poézia

bukolická poézia — pôvodný žáner antickej idylickej poézie ospevujúcej dedinský a pastiersky bezstarostný život, ktorý podľa predstáv básnikov plynul bez práce v tancoch a piesňach. Bukolická poézia vznikla v antickom Grécku v tvorbe básnika Theokrita (3. stor. pred n. l.), rozvinula sa v tvorbe Moscha zo Syrakúz a Bióna (2. stor. pred n. l.), Vergília (1. stor. pred n. l.), Calpurnia (1. stor.), Nemesiana (3. stor.) v Ríme, ako aj v Longovom gréckom románe z pastierskeho života na ostrove Lesbos Dafnis a Chloe (3. stor. n. l.). Nový rozkvet bukolickej poézie nastal v období renesancie (F. Petrarca, G. Boccaccio), ktorá vychádzala z antických vzorov, a baroka (vznik pastierskeho románu; pastierske hry). Najrozšírenejšími žánrami bukolickej poézie boli idyla, pastorála, ekloga a bukolický román, ktorých dej je situovaný v bájnej pastierskej zemi Arkádie s mýtickými postavami pastierov. Bukolickú poéziu u nás napodobňovali J. Palkovič, B. Tablic, J. Hollý a i.