bubnová brzda

bubnová brzda, vnútorná bubnová brzda, bubnová brzda s vnútornými čeľusťami — trecia brzda, pri ktorej je brzdenou časťou brzdový bubon. Dvojica brzdových čeľustí tvaru polmesiaca sa jedným koncom opiera o výstupok alebo o čap brzdového štítu, ktorý je spojený s nerotujúcou časťou zavesenia kolesa alebo nápravy. Brzdové čeľuste sťahuje k sebe vratná pružina tak, aby medzi trecím obložením čeľustí a vnútorným povrchom otáčajúceho sa bubna vznikla malá medzera. Pri brzdení sú voľné konce čeľustí odtláčané od seba rozpínacím mechanizmom, čím sa pritlačia na povrch bubna. Opotrebením brzdového obloženia sa vôľa medzi čeľusťami a bubnom postupne zväčšuje, čím rastie aj dráha brzdového pedála, preto je nutné vôľu občas nastaviť nastaviteľnými dorazmi čeľustí ručne alebo pomocou automatických nastavovacích mechanizmov (v súčasnosti prevláda tento spôsob).

Pri kvapalinovej brzdovej sústave tvorí rozpínací mechanizmus na štíte brzdy uchytený hydraulický brzdový valec s dvojicou piestov, ktoré sa opierajú o voľné konce brzdových čeľustí, môžu ho tvoriť aj dva valce s jedným alebo s dvojicou piestov na protiľahlých stranách obvodu bubna. Pri mechanických alebo vzduchových brzdových sústavách sa na rozpínanie čeľustí najčastejšie používa brzdový kľúč, hriadeľ s dvoma vačkami (výstupkami) otočne uložený v puzdre brzdového štítu, ktorý má na vonkajšom konci páku. Pri pootočení páky napr. ťahadlom, lankom alebo pneumatickým brzdovým valcom sú konce čeľustí od seba odtláčané vačkami. Zriedkavejšie sa používa rozperný klin posuvne uložený v štíte brzdy, pričom konce čeľustí sú od seba odtláčané vytiahnutím klina lankom alebo priamo pneumatickým valcom. V prípade, že je potrebné ovládať čeľuste nezávisle od prevádzkovej brzdy, je možné ich rozpínať aj pákovým mechanizmom, a to napr. pri ručných brzdách automobilov.

Brzdové čeľuste sú zvyčajne dve a ich usporiadanie môže byť rôzne. Ak sa bubon otáča v smere od rozpínacieho mechanizmu, čeľusť sa označuje ako nábežná, v opačnom prípade je úbežná. Pri brzdení sú čeľuste unášané trením. Trecia sila nábežnú čeľusť ešte viac pritláča k bubnu (samozosilnenie, vnútorný servoúčinok), čím sa brzdný účinok zvyšuje, pri úbežnej čeľusti sa podobným spôsobom brzdný účinok znižuje. Jednoduchá (simplex) bubnová brzda má jednu čeľusť nábežnú a druhú úbežnú, brzdí rovnako v obidvoch smeroch otáčania a čeľuste sa opotrebúvajú nerovnomerne (tá, ktorá je pri prevládajúcom smere otáčania nábežná, sa opotrebuje viac). Rôzne ďalšie konštrukcie bubnových bŕzd, ktoré sa snažia využiť účinok samozosilnenia: dvojnábežné (duplex) – každá čeľusť je ovládaná samostatne, pričom obidve čeľuste sú v jednom smere otáčania (v smere jazdy vozidla) nábežné a v opačnom smere otáčania úbežné; obojsmerné dvojnábežné (duo-duplex) – obidve čeľuste sú v obidvoch smeroch otáčania bubna nábežné; bubnové brzdy so spriahnutými čeľusťami (servo) – obidve čeľuste sú nábežné, ovládacia sila pôsobí len na prvú čeľusť a druhá je ovládaná reakčnou silou z ich spriahnutia, čo spôsobuje zväčšenie účinku bubnovej brzdy; obojsmerné so spriahnutými čeľusťami (duo-servo) – systém je zhodný so systémom servo, ale s rovnakým účinkom v obidvoch smeroch otáčania bubna.