Boroević von Bojna, Svetozar

Text hesla

Boroević von Bojna, Svetozar, aj Borojević, 13. 12. 1856 Umetić, dnešné Chorvátsko – 23. 5. 1920 Klagenfurt, pochovaný na viedenskom Ústrednom cintoríne (Zentralfriedhof) — rakúsko-uhorský poľný maršal; jeden z najvýznamnejších vojenských veliteľov Rakúsko-Uhorska počas 1. svetovej vojny. V roku 1905 po pasovaní do šľachtického stavu prijal predikát von Bojna. Na kariéru v armáde ho predurčilo vojenské vzdelanie (už ako 10-ročný začal navštevovať vojenskú školu v Kamenici pri Novom Sade). Venoval sa aj pedagogickej činnosti, na Tereziánskej vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste vyučoval vojenskú taktiku.

V roku 1878 sa zúčastnil na ťažení do Bosny a Hercegoviny, vyznamenal sa v bojoch pri Sarajeve. Neskôr velil 4. práporu 17. pešieho pluku z Klagenfurtu, následne štábom viacerých peších divízií a štábu VIII. pešieho zboru z Prahy. Ako veliteľ 14. pešej brigády z Petrovaradínu získal 1. mája 1904 hodnosť generálmajor, neskôr stál na čele jednej z tzv. honvédskych oblastí (doplňovacích oblastí vlastibrany) so sídlom v Záhrebe. V roku 1912 získal post veliteľa košického VI. armádneho zboru. Generálom pechoty sa stal 1. mája 1913.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa ako veliteľ VI. armádneho zboru zúčastnil na operáciách v Haliči, neskôr počas obranných bojov v Karpatoch velil 3. armáde. Najvýraznejšie sa presadil na talianskom bojisku – spočiatku ako veliteľ 5. armády (Sočskej armády), neskôr skupiny armád Boroević. Zúčastnil sa na všetkých dvanástich bitkách na rieke Soča i poslednej rakúsko-uhorskej ofenzíve na rieke Piava. Hodnosť poľného maršala získal vo februári 1918.

Text hesla

Boroević von Bojna, Svetozar, aj Borojević, 13. 12. 1856 Umetić, dnešné Chorvátsko – 23. 5. 1920 Klagenfurt, pochovaný na viedenskom Ústrednom cintoríne (Zentralfriedhof) — rakúsko-uhorský poľný maršal; jeden z najvýznamnejších vojenských veliteľov Rakúsko-Uhorska počas 1. svetovej vojny. V roku 1905 po pasovaní do šľachtického stavu prijal predikát von Bojna. Na kariéru v armáde ho predurčilo vojenské vzdelanie (už ako 10-ročný začal navštevovať vojenskú školu v Kamenici pri Novom Sade). Venoval sa aj pedagogickej činnosti, na Tereziánskej vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste vyučoval vojenskú taktiku.

V roku 1878 sa zúčastnil na ťažení do Bosny a Hercegoviny, vyznamenal sa v bojoch pri Sarajeve. Neskôr velil 4. práporu 17. pešieho pluku z Klagenfurtu, následne štábom viacerých peších divízií a štábu VIII. pešieho zboru z Prahy. Ako veliteľ 14. pešej brigády z Petrovaradínu získal 1. mája 1904 hodnosť generálmajor, neskôr stál na čele jednej z tzv. honvédskych oblastí (doplňovacích oblastí vlastibrany) so sídlom v Záhrebe. V roku 1912 získal post veliteľa košického VI. armádneho zboru. Generálom pechoty sa stal 1. mája 1913.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa ako veliteľ VI. armádneho zboru zúčastnil na operáciách v Haliči, neskôr počas obranných bojov v Karpatoch velil 3. armáde. Najvýraznejšie sa presadil na talianskom bojisku – spočiatku ako veliteľ 5. armády (Sočskej armády), neskôr skupiny armád Boroević. Zúčastnil sa na všetkých dvanástich bitkách na rieke Soča i poslednej rakúsko-uhorskej ofenzíve na rieke Piava. Hodnosť poľného maršala získal vo februári 1918.

Zverejnené 10. decembra 2020.

citácia

Červenka, J. Boroević von Bojna, Svetozar [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/boroevic-von-bojna-svetozar