Bokassa I.

Bokassa I., vlastným menom Jean Bedel Bokassa, islamské meno Salah ed Din Ahmed Bokassa, aj Eddine Ahmed Bokassa, 22. 2. 1921 Bobangui, prefektúra Lobaye – 3. 11. 1996 Bangui — stredoafrický politik. V roku 1939 vstúpil do francúzskej armády, bojoval v Indočíne a Alžírsku. Po vyhlásení nezávislosti Stredoafrickej republiky opustil na návrh jej prezidenta Davida Dacka francúzsku armádu a stal sa náčelníkom generálneho štábu. V roku 1966 vojenským pučom zvrhol prezidenta Dacka a stal sa prezidentom a predsedom vlády, v roku 1972 sa vyhlásil za maršala a doživotného prezidenta, v roku 1977 napodobnil svoj vzor Napoleona I. Bonaparta a korunoval sa za cisára (pompézna ceremónia stála tretinu štátneho rozpočtu a zruinovala hospodárstvo jednej z najchudobnejších afrických krajín). V roku 1979 po odhalení medzinárodnej organizácie Amnesty International týkajúceho sa vraždenia detí a kanibalizmu bol režim Bokassu I. zvrhnutý operáciou francúzskych paradesantných jednotiek. Bokassovi I. odmietli vo Francúzsku poskytnúť azyl, štyri roky žil v Pobreží Slonoviny, neskôr sa však usadil v Hardricourte (západne od Paríža). V roku 1980 odsúdený v neprítomnosti na trest smrti za vraždy detí a kanibalizmus (sám mal 55 detí od 17 žien). V roku 1986 sa vrátil do Stredoafrickej republiky, v novom súdnom procese bol uznaný za vinného z vrážd detí a i. zločinov (nie však z kanibalizmu) a opäť odsúdený na trest smrti, ktorý mu neskôr prezident André Kolingba zmenil na 20 rokov väzenia. Neskôr bol prepustený, dožil vo svojej vile v Bangui.