Bizmayer, Ignác

Bizmayer, Ignác, 20. 4. 1922 Košolná, okres Trnava – 15. 8. 2019 Modra, mestská časť Harmónia — slovenský keramikár. V rokoch 1936 – 39 študoval na keramickom oddelení učňovskej školy pri Slovenskej keramike v Modre. V období 1939 – 52 pôsobil ako maliar fajansových výrobkov (→ fajansa) v Slovenskej keramike v Modre, 1952 – 57 vedúci (majster) maliarskej dielne vo výrobni ľudového umeleckého družstva Slovenská ľudová majolika v Modre. V roku 1954 ho Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) klasifikovalo ako majstra ľudovej umeleckej výroby a ľudového umelca. V roku 1957 sa osamostatnil a ako profesionálny keramikár figuralista si založil vlastnú dielňu v Modre-Harmónii.

Vo svojej tvorbe vyšiel z prostredia tradičnej ľudovej keramiky, pričom sa takmer výlučne venoval ručne modelovanej (tzv. keramika modelovaná z voľnej ruky) figurálnej plastike (za jeho predchodcu je možné považovať F. Kostku). Vo svojich dielach rešpektoval zaužívané postupy fajansovej výroby, ovplyvnila ho aj habánska fajansa a spolupráca s H. Landsfeldom. Charakteristický výrazový repertoár ľudovej keramiky uplatnil a rozvíjal vo figurálnej plastike so žánrovo folklórnymi námetmi, akými boli jánošíkovské tradície, vinohradnícke a remeselné motívy, ženy a muži v tradičných ľudových krojoch, alebo sakrálne témy. Námety čerpal z vidieckeho prostredia, jeho tradičných zvykov a kultúry (napr. cyklus Vinohradnícky rok, 1954 – 58, ktorý patrí k jeho najznámejším dielam). Vytváral aj keramické reliéfy (Adam a Eva, 1950), reliéfne taniere a dekoratívne doplnky architektonického interiéru. Od 50. rokov 20. stor. boli jeho diela súčasťou výstav slovenského úžitkového umenia a umeleckej výroby, ako aj slovenského ľudového umenia doma i v zahraničí (Belgicko, Švédsko, Fínsko, Holandsko, Francúzsko, Mexiko, Peru a i.). Bol nositeľom viacerých ocenení (1982 národný umelec; Pribinov kríž I. triedy, 2003). V roku 1994 vznikla Galéria Ignáca Bizmayera v Modre.