Bilkovič, Alexander

Text hesla

Bilkovič, Alexander, 13. 1. 1942 Bátovce – 19. 12. 1995 Malacky — slovenský sochár a dizajnér. V rokoch 1968 – 74 študoval na oddelení tvarovania priemyselných výrobkov na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u V. Kautmana st.

Venoval sa sochárstvu a dizajnu, vytvoril viacero monumentálnych diel vo verejnom priestore, sôch, fontán a detských ihrísk. V jeho dielach sa spája vysoká technická precíznosť s výnimočným tvarovaním. Svojím odvážnym prístupom k tvarovaniu hmoty v priestore stieral hranice medzi dizajnom a sochou. Hlavným princípom tvarovania sochárskych i dizajnérskych diel je napätie medzi zdanlivou symetriou a jej narušením. Jeho diela vynikajú jednoduchým tvarom, čistými líniami, eleganciou a precíznym detailom. Sú charakteristické jednoduchými obrysovými líniami a hladkými plochami, čo im dáva až technicistické pôsobenie.

Je autorom návrhov niekoľkých detských preliezok, ktoré sa nachádzali na ihriskách materských škôl a sídlisk (napr. Mušľa, Kolotoč, Šmykľavka, 80. roky 20. stor.). Boli odlievané z laminátu a mali výraznú farebnosť. Inšpiráciu z prírody (ulita, list) transformoval do nového autentického symbolického tvaru a jedinečným spôsobom spojil sochársky tvar s účelnosťou. Výnimočným príkladom dizajnu preliezok pre dospelých je návrh diaľničného odpočívadla Triblavina. Kompozícia viacerých robustných prvkov pôsobí ako sochárska inštalácia v otvorenej krajine.

Vytvoril viacero výrazných monumentálnych fontán (Puk lipy, Ružinov, 1981; fontána pred Slovenským národným divadlom v Bratislave, 1985). Kovové časti fontán boli dynamicky a asymetricky vytvarované do priestoru nad bazénom s vodou. Využíval vysoký lesk povrchov, ktoré odhmotňovali a umocnili vizuálne efekty vody. Fontána pre Zemplínsku šíravu (polovica 80. rokov 20. stor.) vyniká výraznou farebnosťou a uzavretou kompozíciou štyroch dynamicky tvarovaných prvkov, evokujúcich špirálový pohyb. Pitné fontánky pre Bratislavu (Hviezdoslavovo námestie, 1988) kombinujú nehrdzavejúcu oceľ a mramor s dôrazom na kvalitu materiálu a jeho vlastnosti, lesk a štruktúru.

Je tiež autorom prototypov náhrobných kameňov pre cintorín Vrakuňa (1979). Cintorín podľa návrhu K. Čečetku mal jasný koncept členenia priestoru a umiestnenia jednotlivých prvkov. Prototypy boli vystavené vo vstupnom priestore cintorína (odstránené 2016) a až do roku 1997 boli používané len tieto náhrobné kamene. Vynikali jednoduchým a elegantným dizajnom a na Slovensku boli ojedinelým návrhom pre verejný priestor.

Text hesla

Bilkovič, Alexander, 13. 1. 1942 Bátovce – 19. 12. 1995 Malacky — slovenský sochár a dizajnér. V rokoch 1968 – 74 študoval na oddelení tvarovania priemyselných výrobkov na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u V. Kautmana st.

Venoval sa sochárstvu a dizajnu, vytvoril viacero monumentálnych diel vo verejnom priestore, sôch, fontán a detských ihrísk. V jeho dielach sa spája vysoká technická precíznosť s výnimočným tvarovaním. Svojím odvážnym prístupom k tvarovaniu hmoty v priestore stieral hranice medzi dizajnom a sochou. Hlavným princípom tvarovania sochárskych i dizajnérskych diel je napätie medzi zdanlivou symetriou a jej narušením. Jeho diela vynikajú jednoduchým tvarom, čistými líniami, eleganciou a precíznym detailom. Sú charakteristické jednoduchými obrysovými líniami a hladkými plochami, čo im dáva až technicistické pôsobenie.

Je autorom návrhov niekoľkých detských preliezok, ktoré sa nachádzali na ihriskách materských škôl a sídlisk (napr. Mušľa, Kolotoč, Šmykľavka, 80. roky 20. stor.). Boli odlievané z laminátu a mali výraznú farebnosť. Inšpiráciu z prírody (ulita, list) transformoval do nového autentického symbolického tvaru a jedinečným spôsobom spojil sochársky tvar s účelnosťou. Výnimočným príkladom dizajnu preliezok pre dospelých je návrh diaľničného odpočívadla Triblavina. Kompozícia viacerých robustných prvkov pôsobí ako sochárska inštalácia v otvorenej krajine.

Vytvoril viacero výrazných monumentálnych fontán (Puk lipy, Ružinov, 1981; fontána pred Slovenským národným divadlom v Bratislave, 1985). Kovové časti fontán boli dynamicky a asymetricky vytvarované do priestoru nad bazénom s vodou. Využíval vysoký lesk povrchov, ktoré odhmotňovali a umocnili vizuálne efekty vody. Fontána pre Zemplínsku šíravu (polovica 80. rokov 20. stor.) vyniká výraznou farebnosťou a uzavretou kompozíciou štyroch dynamicky tvarovaných prvkov, evokujúcich špirálový pohyb. Pitné fontánky pre Bratislavu (Hviezdoslavovo námestie, 1988) kombinujú nehrdzavejúcu oceľ a mramor s dôrazom na kvalitu materiálu a jeho vlastnosti, lesk a štruktúru.

Je tiež autorom prototypov náhrobných kameňov pre cintorín Vrakuňa (1979). Cintorín podľa návrhu K. Čečetku mal jasný koncept členenia priestoru a umiestnenia jednotlivých prvkov. Prototypy boli vystavené vo vstupnom priestore cintorína (odstránené 2016) a až do roku 1997 boli používané len tieto náhrobné kamene. Vynikali jednoduchým a elegantným dizajnom a na Slovensku boli ojedinelým návrhom pre verejný priestor.

Zverejnené 29. januára 2021.

citácia

Jankovičová, S. Bilkovič, Alexander [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-04-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bilkovic-alexander