biedermeier

Popis ilustrácie

C. Károly Pálmai: Rodina kaviarnika Macháčka, 1852, Galéria mesta Bratislavy

Popis ilustrácie

Komodový sekretár s nadstavcom, 1835 – 40, Múzeum v Kežmarku

Popis ilustrácie

Pohár s vyobrazením cisárovnej Karolíny Augusty, okolo 1830, Západoslovenské múzeum v Trnave

Popis ilustrácie

Pohár, 1840 – 50, Západoslovenské múzeum v Trnave

Text hesla

biedermeier [bídermajer; nem. + vl. meno] — odborný termín používaný na označenie životného a umeleckého štýlu rozvinutého v krajinách strednej Európy medzi historicky významnými rokmi 1815 (Viedenský kongres) a 1848 (začiatok revolučného obdobia v Európe). V súvislosti so spoločensko-politickým dianím, ktoré predchádzalo revolúcii v Rakúsku, sa toto obdobie zvykne označovať aj ako predmarcové obdobie, pričom biedermeier je možné chápať ako jeden zo životných spôsobov či hodnotových postojov vlastných tejto epoche odzrkadľujúci sa v hmotnej i v nehmotnej kultúre. Pojem biedermeier je nemeckého pôvodu, je zložený z výrazu Bieder, ktorým sa od konca 18. stor. označovali cnosti, a z frekventovaného nemeckého priezviska Maier.

Etablovaniu biedermeiera v umeleckohistorickej literatúre predchádzal dlhý proces spoločensko-politického i kultúrneho vyrovnávania sa s obdobím prvej pol. 19. stor. patriacim k prelomovým úsekom európskych dejín. Nostalgický záujem o tzv. staré dobré časy podnietila výstava organizovaná v roku 1896 vo Viedni pri príležitosti 80. výročia Viedenského kongresu. Odborné diskusie v nemeckom a rakúskom prostredí upriamili pozornosť na špecifické prejavy zariaďovania obytného interiéru, nábytkových foriem a módy pokongresového obdobia a prvýkrát identifikovali biedermeier ako svojbytný umelecký štýl. Na základe vlastností, ako sú primeraná jednoduchosť, praktická elegancia, domáckosť, pohodlnosť a účelnosť, sa biedermeier odlišoval od iných súdobých štýlov, čiže od klasicizmu a vrkočového štýlu (nazývaný aj copový štýl – štýl nábytkovej tvorby v nemeckých krajinách a v Rakúsku v poslednej tretine 18. stor.), a neskôr aj od empíru. Konštrukčná čistota a redukcia dekoru, ktorými sa každodenné biedermeierovské predmety vyznačujú, boli zástancami historizmu na prelome 19. a 20. stor. odsudzované ako prejavy neštýlovosti, no zároveň sa formoval i odlišný pohľad, a to najmä v okruhu umenovednej publicistiky vo Viedni a v Prahe, ako aj Viedenskej školy dejín umenia, ktorý tieto novátorské formálne kvality akceptoval ako prejavy jedinečného štýlu. Jasná a primeraná účelnosť foriem nábytku i ďalších predmetov bola napokon uznaná ako moderná kvalita a v rétorike nastupujúcej generácie modernistov nadobudol biedermeier význam predchodcu a inšpirátora moderných umeleckých snáh.

Paralelne s jeho umeleckým vymedzením prebiehalo aj jeho sociálnotriedne vymedzenie na základe spojitosti s meštianskou vrstvou, v ktorej prostredí rezonoval (bol nazývaný aj meštiansky empír). Získal prívlastky meštianskych hodnôt a cností (napr. pravdivosť, úprimnosť, cudnosť, skromnosť, zdržanlivosť) a bol označený ako sprievodný jav meštianskej emancipácie, čím bol postavený do protikladu k empíru primárne spájanému s aristokratickou kultúrou. Sociálne ohraničenie biedermeiera i ďalšie stereotypy, ktoré vznikli jeho výlučným spojením s meštianstvom, boli od 80. rokov 20. stor. odborne prehodnocované, pretože v Nemecku, Rakúsku i v Česku sa postupne preukázalo jeho relevantné uplatnenie v šľachtickom prostredí a začal byť skúmaný ako zložitejší spoločensko-kultúrny a umelecký fenomén. Súčasný odborný diskurz zdôrazňuje občiansky charakter biedermeierovského umeleckého štýlu prejavujúci sa v sociálnej indiferentnosti a v civilnosti foriem. Významný vplyv na tieto tendencie mala nastupujúca sériová výroba v 1. polovici 19. stor., ktorá rozšírila trh medzi viaceré sociálne vrstvy a zároveň nasmerovala úžitkovú tvorbu k typizácii, ekonomizácii či k otvorenosti novým materiálom a technológiám, čiže rodiacim sa kritériám masovej produkcie. V tomto zmysle sa biedermeier odklonil od tradície dvorskej kultúry, reagoval na celkovú modernizáciu spoločnosti a zároveň otvoril cestu vývoja modernej výtvarnej i úžitkovej tvorby.

Umelecký i životný štýl biedermeiera vznikal na pozadí zásadných spoločensko-politických zmien, ktoré sa premietli do jeho ideového a hodnotového sveta s príznačným úsilím o zmierenie životných rozporov i o dosiahnutie harmónie a vyrovnanosti. Biedermeier charakterizuje koexistencia viacerých myšlienkových postojov k životu, k svetu i k tvorbe: na jednej strane rebelanstva, nespútanosti a individualizmu slobody i autenticity romantizmu, na druhej strane túžby po (v zásade klasicistických) hodnotách poriadku, zákona a harmónie života a sveta. Romantický, klasicistický, ako aj občiansky princíp našli spoločné vyjadrenie v súkromí domácnosti, v ktorom spoločnosť aktívne rozvíjala kultúru každodennosti poskytujúcej priestor na sebaurčenie, rozumové uplatnenie i na citové naplnenie každého človeka. Koncipovanie a zariadenie obytného interiéru, ako aj úžitkové predmety odzrkadľovali tieto tendencie v syntéze často protichodných kvalít, ako sú racionalita, usporiadanosť, vecnosť, prirodzená utilitárnosť, nenútenosť, citovosť a intimita. Súkromný priestor predstavoval dôležité útočisko v zložitej spoločensko-politickej atmosfére a táto zvýšená pozornosť k obydliu, ako aj meniace sa životné podmienky a funkcie zásadne ovplyvnili jeho štruktúru i spôsob užívania. Formálnosť ustupovala uvoľnenosti, komfortnosti a familiárnosti, čo sa prejavilo pribúdaním priestorov určených na súkromné aktivity jednotlivých obyvateľov, a to tak v meštianskych, ako aj v šľachtických interiéroch. Požiadavka živého obytného priestoru napĺňajúceho každodenné životné potreby sa premietla do praktickosti, variabilnosti a mobilnosti nábytku.

Prelínanie klasicizujúcich a romantizujúcich tendencií, vecnosti a sentimentality, ako aj idealizácie a naturalizmu vyjadruje biedermeier i v maliarstve, a to najmä v historickej maľbe, krajinomaľbe a v najviac žiadanej portrétnej tvorbe (F. von Amerling, F. G. Waldmüller, Ferdinand von Lütgendorff-Leinburg, P. M. Bohúň, J. Alt, J. Rombauer). Záujem o každodennosť a súkromný život sa prejavil v obľube skupinových rodinných portrétov a žánrových malieb s námetmi z rodinného života, scén odohrávajúcich sa v realisticky zobrazených obytných interiéroch či v malebnej prírode (F. G. Waldmüller, Georg Friedrich Kersting, J. Danhauser, Jakub Antonio Marastoni). Podobizne rodín boli znázorňované s príznačnou biedermeierovskou vecnosťou a takmer až s dokumentačnou autenticitou, zachytávali rodinné vzťahy, dobovú módu (odev, šperky, účesy) i osobné atribúty, ako sú stolové servisy, zbierkové predmety či detské hračky. Intímny ráz mali najmä portrétne miniatúry často vkladané do šperkov ako symbolická pripomienka blízkeho človeka. Nielen portréty, ale aj široká škála drobných predmetov (šperky zhotovené z vlasov, pamätné artefakty zo skla a z porcelánu, suveníry z ciest, pamätníky, pozdravy a i.) slúžila spoločnosti na upevnenie citových väzieb v kruhu rodiny a priateľov a prerástla až do kultu citov a rodiny, ktorý predstavoval jeden zo základných ideálov biedermeierovskej kultúry.

Dôležitú súčasť biedermeierovského sveta tvorila príroda, či už živá alebo sprítomnená v umeleckom a úžitkovom objekte. Spoločnosť vyhľadávala príležitosti na trávenie času v mestských parkoch i vo voľnej prírode, venovala sa pestovaniu kvetov, poznávaciemu cestovaniu, ako aj pozorovaniu a dokumentovaniu fauny a flóry v herbároch či v skicároch. Záujem o autentický kontakt s prírodou sa prejavil významným obratom v krajinomaľbe od komponovaného stvárnenia k maľbe v plenéri. Samotná príroda i jej reprezentácia v umení boli zdrojom melanchólie a sentimentu, ale v turbulentnom období v nej spoločnosť zároveň nachádzala podnet na kontempláciu a životnú radosť. Prírodou sa človek obklopoval i vo svojej domácnosti v úsilí navodiť prívetivé a upokojujúce prostredie, čo dalo impulz na rozvoj osobitého maliarskeho žánru, tzv. Blumenmalerei, maľby botanicky verných kvetinových zátiší, ktorá bola obľúbená aj pri výzdobe porcelánu (porcelánka K. K. Porzellan Manufaktur, Viedeň), ďalej na navrhovanie kvetinových dezénov bytových i odevných textílií či na vznik špeciálnych druhov nábytku na črepníkové rastliny. Prírodný element sa stal dôležitým prostriedkom estetizácie interiéru v zmysle prirodzenosti a primeranej jednoduchosti – pretrvávajúcich klasicistických ideálov, na ktorých mala spočívať krása i životné šťastie. V dôsledku vplyvu romantizmu bol celkový výraz interiéru odlišný od vážneho a neosobného empíru. Pozorný a blízky vzťah ku skutočnosti a citovosť, ktoré sa prejavili v živosti a pestrom kolorite biedermeierovských malieb, skla, porcelánu i textilu, už nasvedčovali odchýlenie sa od klasicistickej tradície a príklon k novej umeleckej tendencii (napr. sklárne Johann Meyr, Adolfov u Vimperka; Friedrich Egermann, Nový Bor). Obdiv a úcta k prírode sa významne prejavili aj v prístupe k materiálom. Tvarové zjednodušenie nábytku a eliminácia dekoračných prvkov umožnili vyniknúť veľkým plochám kvalitných dýh z domácich drevín (orech, jaseň, čerešňa a iné ovocné stromy). Dôraz sa kládol na prirodzené vlastnosti prírodných materiálov – na kresbu dreva, štruktúru plochy dýhy, jej farbu a lesk (Karl Schmidt). Tento trend umocnil nástup mechanizácie po roku 1820, ktorý novými výrobnými technológiami umožnil efektívnejšiu prácu s materiálom a priniesol istú mieru tvarovej redukcie a univerzalizácie foriem.

Remeselná dokonalosť výrobkov a tradičná ručná výroba boli v 1. pol. 19. stor. vysoko cenenými kvalitami a predstavovali ďalší z biedermeierovských ideálov, ale nové tendencie, ktoré prinášala priemyselná revolúcia, našli rýchlo uplatnenie vo výrobe, predaji i v spotrebe každodenných predmetov a spoločnosť ich vítala. Biedermeier sa rozvinul v období dramatických zmien v oblasti výroby a hospodárstva a aj v tomto prípade sa prejavila jeho príznačná ambivalentná povaha, ktorá dávala priestor na paralelné pôsobenie i takých rozporuplných javov, ako sú remeselné majstrovstvo i sériová výroba. Pribúdajúce vynálezy a priemyselné patenty, ako aj továrenská výroba vyvolali vlnu modernizácie zasahujúcu celú oblasť materiálnej kultúry. Zavádzanie sériovej výroby nábytku (Joseph Ulrich Danhauser, ktorý vo Viedni založil manufaktúru na výrobu nábytku), textilná tlač (Leitenberger Zitz- und Kattunfabrik) a tlač na porcelán, experimentovanie s materiálmi a technológiami v oblasti výroby skla a šperkov (Buquoyské sklárne Stříbrné Hutě a Jiříkovo Údolí v oblasti Kaplic, okr. Český Krumlov, → hyalitové sklo; Königlich Preußische Eisengießerei), vynález fotografie, ako aj anonymizácia produkcie a katalógový predaj výrobkov sú príkladmi inovácií, ktoré priniesli impulzy na nové poňatie estetiky úžitkových predmetov smerujúcej v ústrety modernej dobe.

Biedermeier možno pokladať za stredoeurópsky umelecký a myšlienkový prúd, a to nielen lokalizáciou najvýraznejších centier, ale najmä väzbou na významné historické udalosti a spoločensko-politické procesy v krajinách rakúskeho cisárstva (vrátane Uhorska) a v nemeckých štátoch. Ako však potvrdzujú výskumy v oblasti výtvarného a úžitkového umenia, uplatnil sa na širšom teritóriu – v Dánsku a v ďalších škandinávskych krajinách, v Poľsku, Rusku či v severnom Taliansku. K poznaniu tohto obdobia v kontexte regiónu dnešného Slovenska (Horné Uhorsko) prispeli viaceré čiastkové výskumy v priebehu 20. stor. Rozsiahlejšie spracovanie biedermeiera ako umeleckého a životného štýlu priniesli výskumy po roku 2000, ktoré vyvrcholili vôbec prvou výstavou tematizujúcou ho na Slovensku, sprevádzanou medzinárodnou konferenciou (obidve sa konali v Slovenskej národnej galérii v Bratislave v roku 2015). Výskumné projekty preukázali bohaté zastúpenie biedermeierovských artefaktov v slovenských zbierkach a takisto artefaktov s hornouhorskou provenienciou v zbierkach zahraničných múzeí a galérií a potvrdili dôležité uplatnenie štýlu i na území dnešného Slovenska.

Zverejnené v júli 2001. Aktualizované 25. októbra 2023.

Seneši Lutherová, S. Biedermeier [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-06-22 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/biedermeier