Bergiusov proces

Text hesla

Bergiusov proces — spôsob výroby pohonných látok a mazív vysokotlakovou hydrogenáciou uhlia (→ skvapalňovanie uhlia) vyvinutý v roku 1913 F. K. R. Bergiusom. Zmes rozomletého hnedého uhlia, dechtu alebo ťažkého oleja a lacného katalyzátora (zvyčajne odpadový hydroxid železitý) sa hydrogenuje pri tlaku 20 – 30 MPa a teplote 450 – 500 °C. Produkt sa rozdelí na kvapalnú a parnú fázu. Parná fáza sa postupnou kondenzáciou rozdelí na plyny a kvapalinu, ktorá sa v druhom stupni hydrogenuje na molybdénovo-kobaltovom katalyzátore. Hydrogenát sa destiláciou rozdelí na benzín, plynový olej a ťažký olej (teplota varu 230 – 270 °C). S rozvojom spracovania ropy význam Bergiusovho procesu čiastočne poklesol.

Text hesla

Bergiusov proces — spôsob výroby pohonných látok a mazív vysokotlakovou hydrogenáciou uhlia (→ skvapalňovanie uhlia) vyvinutý v roku 1913 F. K. R. Bergiusom. Zmes rozomletého hnedého uhlia, dechtu alebo ťažkého oleja a lacného katalyzátora (zvyčajne odpadový hydroxid železitý) sa hydrogenuje pri tlaku 20 – 30 MPa a teplote 450 – 500 °C. Produkt sa rozdelí na kvapalnú a parnú fázu. Parná fáza sa postupnou kondenzáciou rozdelí na plyny a kvapalinu, ktorá sa v druhom stupni hydrogenuje na molybdénovo-kobaltovom katalyzátore. Hydrogenát sa destiláciou rozdelí na benzín, plynový olej a ťažký olej (teplota varu 230 – 270 °C). S rozvojom spracovania ropy význam Bergiusovho procesu čiastočne poklesol.

Zverejnené v júli 2001.

Bergiusov proces [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bergiusov-proces