Bazovský, Miloš Alexander

Text hesla

Bazovský, Miloš Alexander, 11. 1. 1899 Turany, okr. Martin – 15. 12. 1968 Trenčín — slovenský maliar a grafik.

Od 1918 študoval v Budapešti u prof. Istvána Rétiho (*1872, †1945), 1919 – 24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u Josefa Loukotu (*1879, †1967), V. Bukovaca, M. Pirnera, Jakuba Obrovského (*1882, †1949) a M. Švabinského, súčasne krátko navštevoval súkromnú školu Aloisa Kalvodu (*1875, †1934). R. 1921 bol na študijnom pobyte vo Viedni, 1921 – 30 člen Spolku slovenských umelcov. R. 1929 uskutočnil s maliarom Z. Palugyayom študijnú cestu do zahraničia (Paríž, Švajčiarsko, Nemecko), od 1930 podnikal spoločné cesty po Slovensku s J. Alexym. V tomto období maľoval najmä pastely s vidieckou tematikou. R. 1936 sa zúčastnil na medzinárodnej výstave Bienále v Benátkach, 1964 národný umelec. Najvýznamnejšia maliarska osobnosť generácie 20. rokov 20. stor., pokračovateľ G. Mallého a M. Benku v hľadaní národného slohu.

Súčasťou Bazovského monumentalizácie je používanie nových výrazových prostriedkov (veľký detail, fragmentárny princíp kompozície ap.). V tvorbe sa zameriaval na krajinu, figurálny žáner, zátišie, prevládali vidiecke motívy z oblasti Turca, Oravy, Detvy a Pohronia. Dospel k novej subjektívno-lyrickej a baladickej interpretácii slovenskej prírody a života vidieckych ľudí (Detvianska melódia, 1930). Vrcholným obdobím je tvorba okolo 1938 charakterizovaná snahou po syntéze (Oranžový kôň, 1938, Požehnaná jeseň, 1939 – 40, Život, 1940). Diela z posledného obdobia vynikajú novou farebnosťou (Madonka s oslom, 1941, Tragédia, 1942, Ovocie, 1946, Zátišie, 1947, Ahasver, 1950 a i.). Z grafických techník využíval najmä linorez (Zemiaky, 1940, Horehronie, 1941). Ťažisko jeho výtvarnej pozostalosti uchováva Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne so stálou expozíciou jeho tvorby.

Popis ilustrácie

Magdaléna Robinsonová: Miloš Alexander Bazovský, 1970

Popis ilustrácie

Miloš Alexander Bazovský: Slovensko, 1936 – 37, Slovenská národná galéria

Text hesla

Bazovský, Miloš Alexander, 11. 1. 1899 Turany, okr. Martin – 15. 12. 1968 Trenčín — slovenský maliar a grafik.

Od 1918 študoval v Budapešti u prof. Istvána Rétiho (*1872, †1945), 1919 – 24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u Josefa Loukotu (*1879, †1967), V. Bukovaca, M. Pirnera, Jakuba Obrovského (*1882, †1949) a M. Švabinského, súčasne krátko navštevoval súkromnú školu Aloisa Kalvodu (*1875, †1934). R. 1921 bol na študijnom pobyte vo Viedni, 1921 – 30 člen Spolku slovenských umelcov. R. 1929 uskutočnil s maliarom Z. Palugyayom študijnú cestu do zahraničia (Paríž, Švajčiarsko, Nemecko), od 1930 podnikal spoločné cesty po Slovensku s J. Alexym. V tomto období maľoval najmä pastely s vidieckou tematikou. R. 1936 sa zúčastnil na medzinárodnej výstave Bienále v Benátkach, 1964 národný umelec. Najvýznamnejšia maliarska osobnosť generácie 20. rokov 20. stor., pokračovateľ G. Mallého a M. Benku v hľadaní národného slohu.

Súčasťou Bazovského monumentalizácie je používanie nových výrazových prostriedkov (veľký detail, fragmentárny princíp kompozície ap.). V tvorbe sa zameriaval na krajinu, figurálny žáner, zátišie, prevládali vidiecke motívy z oblasti Turca, Oravy, Detvy a Pohronia. Dospel k novej subjektívno-lyrickej a baladickej interpretácii slovenskej prírody a života vidieckych ľudí (Detvianska melódia, 1930). Vrcholným obdobím je tvorba okolo 1938 charakterizovaná snahou po syntéze (Oranžový kôň, 1938, Požehnaná jeseň, 1939 – 40, Život, 1940). Diela z posledného obdobia vynikajú novou farebnosťou (Madonka s oslom, 1941, Tragédia, 1942, Ovocie, 1946, Zátišie, 1947, Ahasver, 1950 a i.). Z grafických techník využíval najmä linorez (Zemiaky, 1940, Horehronie, 1941). Ťažisko jeho výtvarnej pozostalosti uchováva Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne so stálou expozíciou jeho tvorby.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Bazovský, Miloš Alexander [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bazovsky-milos-alexander