bázicita

bázicita [gr.] — schopnosť látky správať sa ako zásada, t. j. uvoľňovať vo vodnom prostredí hydroxidové ióny OH⁻ (→ Arrheniova teória kyselín a zásad):

\(\mathrm{NaOH\rightleftharpoons Na^+ +OH^-}\)

V tomto význame sa používa termín zásaditosť.

Bázicita je aj schopnosť prijímať protóny H⁺, čo nie je viazané na vodné prostredie (→ Brønstedova teória kyselín a zásad):

\(\mathrm{CH_3COOH + C_6H_5NH_2 \rightleftharpoons CH_3COO^- + C_6 H_5NH_3^{\;+}}.\)

Bázicita je najvšeobecnejšie definovaná ako schopnosť poskytovať pri reakcii s kyselinami voľný elektrónový pár (→ Lewisova teória kyselín a zásad):

\(\mathrm{{BF_3 + NH_3 \rightleftharpoons BF_3\mathrm{--}NH_3 }}.\)