Bassanovci

Text hesla

Bassanovci, aj da Ponteovci, aj dal Ponteovci — rodina talianskych maliarov pôsobiacich v 16. – začiatkom 17. stor. v Bassane del Grappa a v Benátkach a v ich okolí;

Francesco, nazývaný il Vecchio, okolo 1470 – 75 Bassano del Grappa – 1539 tamže — zakladateľ rodu, otec Jacopa Bassana. Vo svojich dielach nadviazal na benátske maliarstvo 15. stor., motívy čerpal aj zo súdobej zaalpskej grafiky. Založil rodinnú maliarsku dielňu. Maľoval najmä oltárne obrazy v eklektickom štýle (Zoslanie Ducha Svätého, 1523), od 20. rokov 16. stor. spolupracoval na mnohých obrazoch so svojím synom Jacopom;

Francesco, nazývaný il Giovane, 2. 1. 1549 Bassano del Grappa – 3. 7. 1592 Benátky — syn Jacopa a jeho spolupracovník. Od roku 1581 pôsobil v Benátkach (spolupracoval aj s P. Veronesem). Je autorom žánrových, náboženských a mytologických obrazov (Venuša a Amor vo Vulkánovej kováčskej dielni);

Jacopo, okolo 1510 alebo 1517/18 Bassano del Grappa – 13. 2. 1592 tamže — najvýznamnejší člen rodu, syn Francesca (il Vecchia), otec Francesca (il Giovaneho) a Leandra; spolu s Tizianom, Tintorettom a P. Veronesem jeden z hlavných predstaviteľov benátskeho maliarstva 16. stor. Školil sa v dielni svojho otca a v 1. polovici 30. rokov 16. stor. v Benátkach. Od roku 1539 viedol slávnu rodinnú dielňu v Bassane del Grappa, kde od 60. rokov 16. stor. spolupracoval na mnohých dielach so svojimi synmi, ktorí maľovali kópie a variácie jeho diel pre zberateľov. Maľoval najmä obrazy s náboženskou tematikou, monumentálne oltárne obrazy i diela komorných rozmerov. Osobitne blízke mu boli pastorálne biblické scény, pričom významným prvkom jeho náboženských figurálnych výjavov bola krajina a žánrové prostredie. Venoval sa aj portrétu a freske. Pre jeho tvorbu je charakteristické experimentovanie. Od konca 30. rokov 16. stor., keď jeho tvorbu ovplyvnil G. A. Pordenone, tvoril diela v duchu manierizmu, napr. Zázračný rybolov (1545), Odpočinok počas úteku do Egypta (okolo 1547), Sťatie Jána Krstiteľa (1550) a Klaňanie troch kráľov (okolo 1555). Postupne prešiel k uvoľnenému elegantnému klasicizujúcemu maliarskemu štýlu, ktorý v jeho diele prevládol od začiatku 60. rokov 16. stor. (Jakubova cesta, okolo 1566; Jakub a Ráchel pri studni, okolo 1566; Klaňanie troch kráľov, 1568). V 70. rokoch 16. stor. dospel v oltárnych obrazoch k monumentálnej syntéze založenej na perspektíve i na rafinovaných dramatických svetelných efektoch (Umučenie sv. Vavrinca, 1571; Ukladanie do hrobu, 1574; Kázanie sv. Pavla, spolu s Francescom Bassanom – il Giovanem, 1574). Vo svojich maľbách, okrem štúdia reality (experimenty s naturalizmom, záujem o štúdium rastlín a zvierat), významne čerpal aj zo súdobej grafiky (talianskej i zaalpskej), bol v kontakte s benátskou maľbou (Tizian, P. Veronese, Tintoretto) i s najprogresívnejšími súdobými maliarskymi trendmi (priamo alebo prostredníctvom grafiky), študoval aj diela Parmigianina. Rozličné vplyvy transformoval do originálneho maliarskeho štýlu vyznačujúceho sa výnimočnou vitalitou, sviežim maliarskym podaním, elegantnými formami, sofistikovanými kompozíciami i originálnym využitím svetla a farieb. Jeho nočné scény s pôsobivými svetelnými efektmi predznamenali realistickú maľbu 17. stor., ovplyvnil aj tvorbu Carracciovcov;

Leandro, krstený 26. 6. 1557 Bassano del Grappa – 15. 4. 1622 Benátky — syn Jacopa, jeho žiak a spolupracovník. Je autorom portrétov (dóža Marcantonio Memmo).

Text hesla

Bassanovci, aj da Ponteovci, aj dal Ponteovci — rodina talianskych maliarov pôsobiacich v 16. – začiatkom 17. stor. v Bassane del Grappa a v Benátkach a v ich okolí;

Francesco, nazývaný il Vecchio, okolo 1470 – 75 Bassano del Grappa – 1539 tamže — zakladateľ rodu, otec Jacopa Bassana. Vo svojich dielach nadviazal na benátske maliarstvo 15. stor., motívy čerpal aj zo súdobej zaalpskej grafiky. Založil rodinnú maliarsku dielňu. Maľoval najmä oltárne obrazy v eklektickom štýle (Zoslanie Ducha Svätého, 1523), od 20. rokov 16. stor. spolupracoval na mnohých obrazoch so svojím synom Jacopom;

Francesco, nazývaný il Giovane, 2. 1. 1549 Bassano del Grappa – 3. 7. 1592 Benátky — syn Jacopa a jeho spolupracovník. Od roku 1581 pôsobil v Benátkach (spolupracoval aj s P. Veronesem). Je autorom žánrových, náboženských a mytologických obrazov (Venuša a Amor vo Vulkánovej kováčskej dielni);

Jacopo, okolo 1510 alebo 1517/18 Bassano del Grappa – 13. 2. 1592 tamže — najvýznamnejší člen rodu, syn Francesca (il Vecchia), otec Francesca (il Giovaneho) a Leandra; spolu s Tizianom, Tintorettom a P. Veronesem jeden z hlavných predstaviteľov benátskeho maliarstva 16. stor. Školil sa v dielni svojho otca a v 1. polovici 30. rokov 16. stor. v Benátkach. Od roku 1539 viedol slávnu rodinnú dielňu v Bassane del Grappa, kde od 60. rokov 16. stor. spolupracoval na mnohých dielach so svojimi synmi, ktorí maľovali kópie a variácie jeho diel pre zberateľov. Maľoval najmä obrazy s náboženskou tematikou, monumentálne oltárne obrazy i diela komorných rozmerov. Osobitne blízke mu boli pastorálne biblické scény, pričom významným prvkom jeho náboženských figurálnych výjavov bola krajina a žánrové prostredie. Venoval sa aj portrétu a freske. Pre jeho tvorbu je charakteristické experimentovanie. Od konca 30. rokov 16. stor., keď jeho tvorbu ovplyvnil G. A. Pordenone, tvoril diela v duchu manierizmu, napr. Zázračný rybolov (1545), Odpočinok počas úteku do Egypta (okolo 1547), Sťatie Jána Krstiteľa (1550) a Klaňanie troch kráľov (okolo 1555). Postupne prešiel k uvoľnenému elegantnému klasicizujúcemu maliarskemu štýlu, ktorý v jeho diele prevládol od začiatku 60. rokov 16. stor. (Jakubova cesta, okolo 1566; Jakub a Ráchel pri studni, okolo 1566; Klaňanie troch kráľov, 1568). V 70. rokoch 16. stor. dospel v oltárnych obrazoch k monumentálnej syntéze založenej na perspektíve i na rafinovaných dramatických svetelných efektoch (Umučenie sv. Vavrinca, 1571; Ukladanie do hrobu, 1574; Kázanie sv. Pavla, spolu s Francescom Bassanom – il Giovanem, 1574). Vo svojich maľbách, okrem štúdia reality (experimenty s naturalizmom, záujem o štúdium rastlín a zvierat), významne čerpal aj zo súdobej grafiky (talianskej i zaalpskej), bol v kontakte s benátskou maľbou (Tizian, P. Veronese, Tintoretto) i s najprogresívnejšími súdobými maliarskymi trendmi (priamo alebo prostredníctvom grafiky), študoval aj diela Parmigianina. Rozličné vplyvy transformoval do originálneho maliarskeho štýlu vyznačujúceho sa výnimočnou vitalitou, sviežim maliarskym podaním, elegantnými formami, sofistikovanými kompozíciami i originálnym využitím svetla a farieb. Jeho nočné scény s pôsobivými svetelnými efektmi predznamenali realistickú maľbu 17. stor., ovplyvnil aj tvorbu Carracciovcov;

Leandro, krstený 26. 6. 1557 Bassano del Grappa – 15. 4. 1622 Benátky — syn Jacopa, jeho žiak a spolupracovník. Je autorom portrétov (dóža Marcantonio Memmo).

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 14. mája 2019.

citácia

Bassanovci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bassanovci