Baskovia

Baskovia, vlastným menom Euskaldunak — národnosť v severnom Španielsku (2,6 milióna, 2015), v juhozápadnom Francúzsku (asi 300-tisíc) pri Biskajskom zálive a v Latinskej Amerike (asi 250-tisíc). Baskovia ako jediní na Pyrenejskom polostrove neboli romanizovaní a nezávislosť si udržali aj počas arabskej nadvlády.

Prvé zmienky o Baskoch (Vascones) sa nachádzajú v rímskych zápisoch z 1. stor., nimi obývané územie (Vasconia) zodpovedalo približne dnešnej španielskej provincii Navarra, neskôr osídlili územia dnešných baskických provincií Álava, Guipúzcoa a Vizcaya. Po postupe Vizigótov v Španielsku sa koncom 6. stor. časť presídlila na územie dnešného Francúzska (Gaskonsko, Vasconie). Baskovia si zachovali nezávislosť od Maurov aj Frankov, počas reconquisty sa pod vládou baskického kniežaťa vytvorilo v 9. stor. kráľovstvo Navarra. V nasledujúcich storočiach si baskické oblasti v Španielsku (→ Baskicko) a vo Francúzsku (bývalé kraje Labourd, Soule a Basse-Navarre) presadili národné výsady (špan. fueros, fr. coutumes). Veriaci sú rímski katolíci. Zaoberajú sa najmä rybolovom a poľnohospodárstvom. Vo Francúzsku patrí hornaté územie obývané Baskmi k najchudobnejším regiónom krajiny. Hovoria baskickým jazykom.

Z antropologického hľadiska sú Baskovia charakteristickí nevýrazným telesným ochlpením, jemnými rovnými vlasmi tmavohnedých odtieňov a modrými až zelenými očami. Majú vysokú postavu a robustnú stavbu tela. Od susedných populácií, ale aj od veľkej časti európskych skupín sa odlišujú frekvenciami krvných systémov AB0 (najmenší výskyt krvnej skupiny B) a Rh (najvyšší výskyt haplotypu cde).