Banská Bystrica

Popis ilustrácie

Erb mesta

Popis ilustrácie

Hradný areál

Popis ilustrácie

Múzeum SNP

Popis ilustrácie

Námestie SNP

Popis ilustrácie

Pohľad na mesto situované v Zvolenskej kotline

Text hesla

Banská Bystrica — krajské a okresné mesto v severozápadnej časti Zvolenskej kotliny na sútoku riek Hron a Bystrica, 368 m n. m.; 78-tis. obyvateľov (2020). Mestské časti: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková a Uľanka. Je administratívnym, priemyselným a kultúrnym strediskom. Z priemyselných odvetví je zastúpená najmä energetika, drevárstvo, potravinárstvo (pivovary), odevný (Slovenka-Silver, spol. s r. o.) a spotrebný priemysel. Je dôležitou dopravnou križovatkou s cestným uzlom európskej cesty E77 z Ružomberka na Zvolen a ciest prvej triedy I/59 (zo severu), I/14 (zo západu), I/69 (z juhu) a I/66 (z východu). V Banskej Bystrici sa končí rýchlostná cesta R1, smerujúca od Trnavy cez Nitru a Zvolen na východný okraj mesta. Banská Bystrica leží na železničnej trati Zvolen – Vrútky, na ktorú tu nadväzuje jednokoľajová železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala. Mesto je významným centrom turistiky (východisko do Nízkych Tatier a Kremnických vrchov) a cestovného ruchu. Je sídlom viacerých inštitúcií s celoslovenskou pôsobnosťou, napr. Slovenská pošta, Úrad priemyselného vlastníctva, Slovenská agentúra životného prostredia a Finančné riaditeľstvo SR. Nachádzajú sa tu vysoké školy (Univerzita Mateja Bela s viacerými fakultami, Teologický inštitút UK), stredné školy, divadlá (Štátna opera, Bábkové divadlo na Rázcestí), múzeá (Múzeum – Pamätník SNP, Stredoslovenské múzeum, Literárne a hudobné múzeum), galérie (Stredoslovenská galéria so stálou expozíciou D. Skuteckého), nemocnica a banky. Banská Bystrica bola pôsobiskom M. Bela, J. Botta, A. Sládkoviča (Radvaň), K. Kuzmányho, Š. Moyzesa, T. Vansovej a i. Je rodiskom V. Figuša-Bystrého, J. Cikkera, I. Bukovčana a iných.

Na území mesta sa nachádzajú národné prírodné rezervácie Plavno a Príboj a prírodné rezervácie Pavelcovo (vyhlásená 1998, rozloha 28,7 ha; zriadená na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev s koncentrovaným výskytom tisu obyčajného), Stará kopa (vyhlásená 1997, rozloha 4,5 ha; zriadená na ochranu izolovaného výskytu duba plstnatého a viacerých chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov), Baranovo (vyhlásená 1993, rozloha 15,8 ha; zriadená na ochranu pôvodných lesných spoločenstiev s vzácnymi biotopmi ohrozených a chránených živočíchov), Uňadovo (vyhlásená 1988, rozloha 3,6 ha; zriadená na ochranu tisu obyčajného) a Urpínska lesostep (vyhlásená 1997, rozloha 5 ha; zriadená na ochranu lesostepi s výskytom množstva vzácnych druhov hmyzu a zachovaných biotopov rastlín).

Obec bola písomne doložená v roku 1255 ako Noua villa Bystrice prope Lypcham, 1263 Byzterchebana, 1287 Bystricia, 1303 Nouisolium, 1340 Byztricia, 1400 Bystrichia, 1424 Bistriciensis civitas alias Novizolium, 1446 Nouozolium, 1773 Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Banska Bistryca, 1786 Neusohl, Novisolium, Besztercze–Bánya, Banská Bystrice, 1808 Neosolium, Beszterczebánya, Neusohl, Banská Bystřice, 1863 – 1913 Besztercebánya, 1920 Baňská Bystrica, 1927 Banská Bystrica.

Zaznamenané sú stopy osídlenia od neolitu a intenzívnejšie z rímskeho obdobia. Banská Bystrica bola založená ako banské mesto (bane na striebro), keď sa v 13. stor. na mieste pôvodnej slovanskej osady, zničenej za mongolského vpádu, usadili nemeckí kolonisti (→ hostia). V roku 1255 dostala od Bela IV. mestské výsady (právo ťažby zlata, striebra a kovov, právo slobodnej voľby richtára a farára, správnu a súdnu autonómiu), od roku 1405 bola slobodným kráľovským mestom. Od polovice 14. stor. sa tam okrem zlata a striebra začala ťažiť ortuť, olovo (v 15. stor.) a najmä meď. Tú spracúvali v hutách a ešte v 16. stor. bola hlavným dobývaným nerastom. V tomto období patrila Banská Bystrica k najvýznamnejším banským mestám v Uhorsku a po vzniku Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti v roku 1494 sa na niekoľko desaťročí stala hlavným mediarskym centrom vtedajšieho sveta. Meď sa z nej exportovala do celej Európy, ale i do Indie (medené bane boli zatvorené v 18. stor.).

Vo februári a v auguste 1526 vypukli v Banskej Bystrici vzbury baníkov (→ banícke povstanie 1525 – 1526). Od 15. stor. sa stala strediskom intenzívnej remeselnej činnosti (v roku 1685 tam bolo 151 remeselných dielní, koncom 18. stor. už okolo 500). Začiatkom 17. stor. vznikli rozpory medzi Nemcami, Slovákmi a Maďarmi o účasti na správe mesta, ktoré pretrvávali aj v nasledujúcom storočí.

Od 2. štvrtiny 16. stor. sa tu šírila reformácia, rekatolizácia sa začala príchodom jezuitov v roku 1648. V tom čase boli v meste dve gymnáziá (rímskokatolícke a evanjelické a. v.). Od roku 1776 bola Banská Bystrica sídlom katolíckeho biskupstva, koncom 18. stor. jedným zo stredísk slovenského národného života. V 18. stor. v meste vznikli manufaktúry (súkenka, papiereň), v 19. stor. zas prvé priemyselné podniky a rozvíjali sa peňažné ústavy. Počas 2. svetovej vojny bola centrom SNP (sídlo SNR, Veliteľstva 1. česko-slovenskej armády na Slovensku, Hlavného štábu partizánskych oddielov, Slobodného slovenského vysielača).

Význam Banskej Bystrice stúpol postavením železnice do Zvolena v roku 1873, Podbrezovej (1884) a Harmanca (1913). Až do roku 1928 bola sídlom Zvolenskej župy, v rokoch 1939 – 1945 sídlom Banskobystrickej župy, v rokoch 1949 – 1960 Banskobystrického kraja, v rokoch 1960 – 1989 Stredoslovenského kraja, od roku 1996 opäť Banskobystrického kraja. Od roku 1955 je Banská Bystrica mestskou pamiatkovou rezerváciou.

Zo stavebných pamiatok je na území Banskej Bystrice čiastočne zachovaný mestský hrad, ktorý bol súčasťou systému mestských hradieb. Hradby boli budované od 14. stor., pôvodne ako priekopa s drevenou palisádou, od 2. polovice 15. stor. už ako kamenné hradby s baštami. V 16. stor. bol hrad upravený na protitureckú pevnosť. V roku 1761 ho poškodil požiar. V 19. stor. bolo opevnenie postupne odstránené a hrad sa otvoril mestu (v roku 1949 bola zbúraná Mühlsteinova bašta z roku 1501), začiatkom 21. stor. bol reštaurovaný. K zachovaným pôvodným častiam hradu patrí brána s barbakánom z 2. polovice 15. stor. (barbakán z roku 1510), niekoľko bášt (Pisárska bašta, nazývaná aj Gallova, Banícka bašta a Farská bašta z 15. – 16. stor.), Matejov dom, Kostol sv. Kríža, radnica a Kostol nanebovzatia Panny Márie. Matejov dom bol pôvodne päťposchodovou neskorogotickou obytnou vežou z roku 1479, ktorá bola neskôr upravovaná. Dnes sa tu nachádza expozícia dejín mesta Stredoslovenského múzea. Kostol sv. Kríža (nazývaný aj Slovenský kostol) bol postavený v roku 1492 a prestavaný v 16. – 18. stor. Radnica, nazývaná praetórium, bola pôvodne neskorogotickou baštou z 15. stor. V rokoch 1564 – 1565 bola renesančne prestavaná majstrom Peregrinusom, v roku 1803 zásadne neskorobarokovo prestavaná na katolícke gymnázium a v roku 1944 znovu úplne prestavaná.

Z architektonického hľadiska je najvýznamnejšou stavbou farský rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, ktorý je zároveň jednou z najstarších zachovaných pamiatok mesta. Bol postavený približne v polovici 13. stor., rozšírený v 1. tretine 14. stor., od 70. rokov 15. stor. do 1. polovice 16. stor. dali po obvode lode bohatí mešťania vybudovať niekoľko kaplniek. Od roku 1492 do 2. desaťročia 16. stor. bol úplne prestavaný v neskorogotickom štýle, keď sa na stavbe podieľal majster viedenskej stavebnej huty A. Pilgram. Po požiari v roku 1761 bol úplne barokovo prestavaný. Výzdoba a zariadenie interiéru pochádzajú zo 60. – 70. rokov 18. stor. Z pôvodnej neskororománskej stavby kostola sa zachovala spodná časť veže a časť severného múru presbytéria. Z neskorogotických prístavieb vyniká svojou vysokou umeleckou hodnotou najmä Kaplnka sv. Barbory a Kaplnka sv. Jána Almužníka. Kaplnka sv. Barbory bola postavená na severnej strane lode v 2. polovici 15. stor., prestavaná okolo roku 1500 a upravená v 1. štvrtine 16. stor. Kaplnka sv. Jána Almužníka sa nachádza nad sakristiou a bola postavená pravdepodobne okolo roku 1500. Je zaklenutá krúženou rebrovou klenbou, ktorá bola prvá svojho druhu na Slovensku. V kostole sa zachovali fragmenty pôvodnej výnimočne bohatej sochárskej kamenárskej výzdoby neskorogotickej stavby, ktoré dokladajú bohatstvo stredovekého banského mesta. Príkladom sú kamenné figurálne konzoly v Kaplnke sv. Barbory. K najvýznamnejším umeleckým dielam patrí neskorogotický Oltár sv. Barbory z roku 1509, pripisovaný Majstrovi Pavlovi z Levoče, ktorý sa nachádza v Kaplnke sv. Barbory. Unikátne je aj neskorogotické monumentálne figurálne kamenné súsošie Olivovej hory na fasáde kostola (z obdobia tesne po roku 1500), pretože je jediným dodnes zachovaným príkladom svojho druhu v celom bývalom Uhorsku. Ďalšími ukážkami sochárskej výzdoby sú napr. kamenná socha sv. Ondreja (koniec 15. stor. alebo okolo roku 1500) a kamenný reliéf Zvestovanie (začiatok 16. stor.). Iluzívnu barokovú freskovú výzdobu klenieb s mariánskou ikonografiou vytvoril v rokoch 1766 – 1767 A. Schmidt.

Ďalšie pamiatky:

Špitálsky Kostol sv. Alžbety z roku 1303, v 18. stor. barokovo prestavaný.

Pôvodne jezuitský kolegiálny Kostol sv. Františka Xaverského (1702 – 1715; od 1776 katedrálny kostol), klasicisticky prestavaný v 1. polovici. 19. stor.

Klasicistický evanjelický kostol (1803 – 1807), postavený podľa projektu M. Pollacka.

Baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1760).

Hodinová veža, ktorá bola v roku 1552 pristavaná k mestskej vážnici z roku 1509. Bola obnovená v rokoch 1654 – 1669, hodiny osadené v roku 1763 a dnešnú podobu získala v roku 1784.

Meštianske domy na námestí SNP: Turzov dom (Mittelhaus), ktorý vznikol v rokoch 1492 – 1540 nákladnou prestavbou dvoch gotických domov na sídlo Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti, v roku 1557 bol renesančne prestavaný, v roku 1660 prestavaný a v roku 1954 obnovený podľa návrhu K. Chudomelku (v interiéri zelená izba s neskorogotickými freskami z tretej štvrtiny 15. stor.; expozície Stredoslovenského múzea); Benického dom s renesančnou lodžiou a portálom (prvá tretina 17. stor.); Ebnerov dom (30. roky 17. stor.) a iné.

V 20. stor. vznikli: viacúčelová budova a hotel Národný dom, sporiteľňa (E. Belluš), filiálka Národnej banky (I. Skřivánek), Múzeum SNP (1969, D. Kuzma, sochár J. Jankovič) a iné.

Kaštiele v časti Radvaň: pôvodne renesančný Tihányovský kaštieľ, ktorý bol v 19. stor. klasicisticky a neorenesančne upravený, dnes prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea; kaštieľ Radvanských, ktorý bol pôvodne neskorogotický zo začiatku 16. stor., renesančne prestavaný v 16. stor. a upravovaný v 17. – 19. stor.

Gotický rímskokatolícky farský Kostol sv. Antona a sv. Pavla Pustovníkov v časti Sásová, postavený v 1. tretine 14. stor., prestavaný začiatkom 16. stor. stavebnou hutou, ktorá pracovala na stavbe farského Kostola nanebovzatia Panny Márie, podľa niektorých názorov podľa kompozičnej štúdie A. Pilgrama; v interiéri sa nachádza niekoľko pôvodných neskorogotických oltárov: Hlavný oltár sv. Antona a sv. Pavla Pustovníkov, vznikol okolo roku 1500, a Oltár sv. Heleny a sv. Egídia, ktorého maľby začiatkom 16. stor. vytvoril maliar z okruhu A. Altdorfera).

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 9. októbra 2020.

Banská Bystrica [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-07-18 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/banska-bystrica