Bandinelli, Baccio
Bandinelli, Baccio, vlastným menom Bartolommeo Brandini, 12. 11. 1493 Florencia – 7. 2. 1560 tamže — taliansky sochár, maliar a kresliar. Bol synom prominentného florentského zlatníka Michelangela di Viviano di Brandini (*1459, †1528). Pracoval pre Mediciovcov vo Florencii a pre mediciovských pápežov v Ríme. Po celý život bol lojálny Mediciovcom, čo mu prinieslo významné verejné objednávky, ale i nepopularitu a výsmech spomedzi súčasníkov (Michelangelo Buonarroti, G. Vasari i B. Cellini, ktorý bol jeho rivalom).
Vytvoril viaceré voľné sochy i reliéfy (napr. séria starozákonných prorokov a svätých v dóme Santa Maria del Fiore vo Florencii, 1555), samostatné postavy i skupiny postáv v komplikovaných pózach vo vtedy populárnom štýle all’antica kopírujúcom známe antické pamiatky. Vo svojej tvorbe sa osobitne zaoberal problematikou stvárnenia monumentálneho mužského aktu (najčastejšie šlo o postavu Herkula alebo Neptúna; napr. Giganti, 1519 – 20 v záhrade Villy Madama v Ríme). Jeho najznámejším dielom je kolosálne súsošie Herkules a Cacus (1527 – 34) na hlavnom florentskom námestí Piazza della Signoria.
Mnohé jeho veľké verejné objednávky, ktoré hraničili s megalomániou, ostali nerealizované (známe sú iba z kresieb alebo z modelov), napr. návrh na náhrobok anglického kráľa Henricha VIII., ktorého súčasťou malo byť 142 postáv v životnej veľkosti, alebo náhrobok pápeža Klementa VII. Vynikol aj ako kresliar (Herkules s hlavou nemejského leva, okolo 1548), viaceré jeho kresby slúžili ako predlohy pre rytiny.