bandikut

bandikuty, Peramelemorphia — rad z triedy cicavce (Mammalia), podtrieda vačkovce (Marsupialia), do ktorého v súčasných zoologických systémoch patria čeľade Thylacomyidae, Peramelidae a Chaeropodidae s 8 rodmi (jednotný slovenský názov bandikut); v niektorých zoologických systémoch bandikutotvaré. Zvyčajne všežravé zemné vačkovce s menšou hlavou s dopredu sa zužujúcim ňufákom a so vzpriamenými ušami, s vyklenutým chrbtom, s tenkými končatinami s tromi prstami (zadné sú dlhšie ako predné) a s dlhším tenkým chvostom, ktoré sa vyskytujú v Austrálii, Tasmánii a na Novej Guinei. Samotárske nočné živočíchy, deň trávia na povrchu pôdy alebo v podzemných, viac metrov dlhých a hlbokých norách v jednoduchých hniezdach, ktoré si samy tvoria z tráv, listov a konárikov.

Do čeľade Thylacomyidae patrí jediný, 30 – 55 cm dlhý (hmotnosť okolo 2 500 g, samce sú väčšie ako samice) druh bandikut králikovitý (Macrotis lagotis) s dlhšími ušami, s 20 – 39 cm dlhým chvostom a s hodvábne jemnou, prevažne popolavosivou srsťou (brucho, krk a končatiny sú biele alebo krémové, chvost hnedo-biely, neosrstené uši ružové). Samice rodia po 14 dňoch gravidity 1 – 3 mláďatá, ktoré sa po pôrode vyškriabu do vaku matky a vyvíjajú ďalších 80 dní.

Do čeľade Peramelidae patrí približne 18 veľmi podobných druhov s 25 – 80 cm dlhým telom (hmotnosť 140 – 5 000 g, samce sú väčšie ako samice), s kratšími ušami, s 9 – 25 cm dlhým chvostom a s hnedou srsťou. Samice rodia po 12 – 16 dňoch gravidity 2 – 3 mláďatá, ktoré sa po pôrode vyškriabu do vaku matky a vyvíjajú ďalších 60 – 80 dní. Patria sem napr. na nížinách severnej Novej Guiney žijúci bandikut bieloústy (Echymipera clara) s tmavohnedou srsťou, v severozápadnej Austrálii žijúci bandikut zlatý (Isoodon auratus) so zlatistohnedou srsťou, v Tasmánii žijúci bandikut pásavý (Perameles gunnii) so svetlohnedou srsťou so svetlými zvislými pásmi v zadnej časti tela a vo východnej Austrálii žijúci bandikut dlhonosý (Perameles nasuta) s tmavohnedou srsťou.

Do čeľade Chaeropodidae patria 2 recentné, veľmi podobné (23 – 26 cm dlhé telo, hmotnosť okolo 200 g, dlhšie uši, 10 – 15 cm dlhý chvost a oranžovohnedá srsť) druhy Chaeropus ecaudatus a Chaeropus yirratji, ktoré vyhynuli do prvej polovice 20. storočia (najneskôr do 1950) v dôsledku introdukcie nepôvodných predátorov (napr. líšky) do austrálskej oblasti (→ australis).