baňa

baňa —

1. → banské dielo;

2. v širšom význame komplex všetkých banských diel, stavieb a zariadení potrebných na odkrývanie, prípravu a ťažbu úžitkového nerastu. Tieto činnosti vykonáva podľa schváleného plánu ťažby banský podnik vo vymedzenom ťažobnom priestore, kde môže na dobývanie nerastov vykonávať potrebné práce, zriaďovať prevádzkové budovy a zariadenia, t. j. vykonávať banskú činnosť. Musí sa starať o bezpečnosť prevádzky a neodkladne odstraňovať nebezpečenstvo vyvolané banskou činnosťou a ohrozujúce zdravie a život ľudí. Najvyšší dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonávajú orgány štátnej banskej správy.

Podľa spôsobu ťažby sa rozlišujú povrchové a hlbinné bane. Povrchové bane sa skladajú z otvárky ložiska (je prístupovou cestou z povrchu k dobývanému ložisku) tvoriacej zárez a z obzoru (horizontu), na ktorom sa ložisko dobýva, ako aj zo zariadení na dobývanie napr. uhlia, rúd a úžitkových nerastov. Povrchové bane na dobývanie kameňa, štrku a piesku sa nazývajú lomy. Hlbinná baňa sa skladá z priestorov vylámaných pod povrchom (banských diel a technických zariadení) a z komplexu banských dopravných a strojových zariadení umiestnených na povrchu (budovy nad šachtou, ukladacie zásobníky, mostovky, ťažné veže, budovy úpravne, ťažné stroje, ventilátory, kompresory, kalorifery, transformátory, kotolňa, mechanické a drevoobrábacie dielne, skladiská, banské kancelárie, lampáreň, šatňa, umyváreň ap., železničné trate, visuté dráhy a cesty, otvorené skládky úžitkového nerastu, odvaly ap.).

Vlastná banská činnosť sa začína otvárkou a prípravou ložiska (razenie štôlní, šácht, prekopov, chodieb, komínov a prerážok a i. postupy potrebné na sprístupnenie ložiska i na prípravu jeho dobývania). Baňa sa otvára úvodným dielom, ktorým môže byť šachta (vyhĺbená zvislo, zriedkavo úklonne, otvárajúca ložisko vo väčšej hĺbke v rovinatom alebo v hornatom teréne) alebo štôlňa (vyhĺbená horizontálne a otvárajúca ložisko v hornatom teréne). Pri prechode ložiska do väčších hĺbok pod úroveň štôlne sa jeho hlbšia časť otvára slepou šachtou, ktorá nevyúsťuje na povrch. Vo zvislom smere je ložisko rozdelené na obzory (horizonty), t. j. na úseky, ktoré slúžia na dobývanie ložiska. Výška obzoru, čiže zvislá vzdialenosť medzi 2 obzormi, je zvyčajne 50 m. Ložisko je otvorené najmenej na 2 obzoroch. Spodný obzor slúži aj na dopravu vyrúbaného nerastu, hlušiny, materiálu a ľudí i na privádzanie čerstvého vzduchu (→ banské vetry). Vrchným (výduchovým) obzorom sa odvádza použitý vzduch z bane a dopravuje sa podsádzka i rôzny materiál. Na každom obzore sa pri šachte vytvárajú väčšie manipulačné priestory, náraziská (banské stanice, kde sa sústreďuje všetok vyťažený úžitkový nerast, hlušina a i. materiál určený na dopravu na povrch, ako aj prázdne vozy, strojové zariadenie a i.), ktorých úlohou je čo najplynulejšie a najhospodárnejšie previesť horizontálnu banskú dopravu na zvislú (prípadne úklonnú) dopravu v šachte. V nárazisku a v jeho blízkosti sú umiestnené prevádzkové komory (vozovňa pre lokomotívy, transformačná stanica, rozvodňa, čerpacia stanica so žumpou, drviareň rudy, zásobníky, dávkovacia stanica pre skipy ap.). Z náraziska sa kolmo na smer ložiska razia hlavné prekopy. Prekrížením ložiska alebo skupiny ložísk hlavným prekopom sa končí vlastná otvárka úvodných banských diel. Z hlavných prekopov v ložisku sú vyrazené sledné chodby, z ktorých približne každých 50 m vedú komíny rozdeľujúce ložisko na menšie úseky, bloky. V pripravených blokoch ložiska sa realizuje najdôležitejšia činnosť bane, dobývanie, ktoré spočíva v rozpájaní úžitkového nerastu trhavinami alebo mechanizmami (napr. raziaci stroj, banský kombajn) a v jeho doprave do úpravne.

Pri dobývaní sa používa množstvo dobývacích metód vybraných z hľadiska daných bansko-geologických a bezpečnostných podmienok ložiska. Na tenkých a stredne mocných ložiskách sa nerast dobýva v dobývacích blokoch, na vodorovných a málo uklonených ložiskách v dobývacích pilieroch a na mocných ložiskách v dobývacích komorách. Rúbanina v bloku sa ťaží v horizontálnych pásoch (plástoch), medziobzorovo a obzorovo. Ak sú podložie a nadložie pevné, vyrúbaný priestor bloku sa ponecháva voľný, ak sú hlavné nadložné horniny náchylné na zával, zavaľuje sa, pri slabom nadloží (ak je potrebné zamedziť stratám ťaženého nerastu) sa podsádza (vypĺňa) jalovou horninou (→ jalovina). Ak je uklonené ložisko rozdelené na obzory, jednotlivé obzory sa dobývajú zostupným spôsobom od vrchných obzorov smerom nadol; na ochranu vrchných obzorov sa ponechávajú väčšie ochranné piliere, ktoré sa spravidla už nedajú dobývať a predstavujú stratu úžitkového nerastu. Podľa smeru postupu dobývania sa ťaží smerom do poľa (čiže k hranici poľa) a z poľa (čiže od hranice poľa). Charakteristickým znakom banských prác v obmedzených priestorových a bezpečnostných podmienkach je ich cyklickosť – jednotlivé pracovné operácie nasledujú za sebou v určitom časovom postupe (napr. pri razení chodby strelnými prácami sa striedajú vŕtanie, nabíjanie a odstrel, vetranie, strhávanie uvoľnených balvanov, nakladanie a odvoz horniny).

Bezporuchovosť prevádzky v bani a bezúrazovú prácu baníkov zabezpečuje v miestach nesúdržných hornín výstuž banských diel. V minulosti sa na vystužovanie používalo banské drevo a murivo, v súčasnosti betón, oceľ, železobetón a i. materiál (napr. oceľové svorníky kombinované s oceľovým pletivom a so striekaným betónom).

Bezpečná prevádzka bane a zdravie baníkov pri práci vyžadujú riadne osvetlenie, vetranie a údržbu bane. Priestorové diela bane (náraziská, dielne, hlavné prekopy) majú trvalé (stacionárne) elektrické osvetlenie, baníci na pracoviskách sú vybavení elektrickými prenosnými lampami, príp. lampami s dynamami na stlačený vzduch. Vetranie (najmä uhoľnej bane) zabezpečuje prívod dostatočného množstva čerstvého vzduchu do bane, jeho rozvod na pracoviská a vývod použitého (resp. škodlivého) vzduchu z bane. V dnešných baniach sa používa umelé vetranie. Vzduch do baní sa nasáva pomocou ventilátorov a rozvádza sa na jednotlivé pracoviská, čím sa zrieďujú jeho škodlivé zložky a zamedzuje sa vzniku výbušných zmesí (napr. v uhoľných baniach) s obsahom metánu. Čerstvý vzduch vchádza vťažnou a vychádza výduchovou šachtou (štôlňou). Množstvo a zloženie vzduchu sa kontrolujú vo vetracích staniciach, na kontrolu obsahu metánu technici a strelmajstri používajú bezpečnostné lampy. Prehľad vetracej siete bane poskytuje vetracia mapa. V niektorých baniach slúži vetranie aj na ochladzovanie teploty vzduchu na potrebnú mieru. V mnohých baniach si veľkú pozornosť vyžaduje odvodňovanie, t. j. odvádzanie podzemných vôd na povrch čerpadlami alebo v členitom teréne dedičnými štôlňami. Známa je dedičná štôlňa v Banskej Štiavnici (dlhá 16 km, odvádzajúca banské vody do Hrona pri Voznici). Pohon elektrických strojov, zariadení a vŕtačiek na vzduch a osvetlenie zabezpečuje rozvodná sieť elektriny a stlačeného vzduchu. Dôležité sú opatrenia na bezúrazovú, hygienicky a zdravotne neškodnú prácu. Na zabezpečenie riadneho, bezporuchového chodu prevádzky bane, ktorý je podmienený dobrým technickým a bezpečným stavom, slúžia pravidelné prehliadky a údržba. Vykonávajú ich banskí technici alebo určení odborníci. Zvláštna pozornosť sa venuje kontrole a udržiavaniu zariadení v šachtách slúžiacich na dopravu baníkov na pracovisko a prístupových ciest s vlakovou dopravou. Na záchranných prácach v baniach a na likvidácii následkov sa zúčastňujú zbory banského záchranárstva.