bakteriálna bunka

bakteriálna bunka — vývojovo starší, jednoduchší typ bunkovej organizácie; → bunka. Každá bakteriálna bunka obsahuje 4 základné štruktúry: bunkovú stenu, cytoplazmatickú membránu, ribozómy a oblasť jadra – nukleoid. Jadro nie je morfologicky diferencovanou organelou, jeho funkciu preberá kružnicová molekula DNA, bakteriálny chromozóm. Cytoplazmatická membrána je jedinou membránou bakteriálnej bunky, miestom, kde sa uskutočňujú viaceré metabolické procesy (dýchanie, fotosyntéza ap.); iba výnimočne obsahuje steroly. Vnútri cytoplazmy sú ribozómy prokaryontného typu (sedimentačná konštanta 70 S) a rôzne druhy inklúzií. Tvar takmer všetkým bakteriálnym bunkám (s výnimkou mykoplaziem a L foriem) dávajú pevné bunkové steny. Základnou zložkou bunkových stien je peptidoglykán. Ďalšie zložky, ktoré sú súčasťou bunkových stien, sa líšia pri grampozitívnych a gramnegatívnych baktériách. Bunkové steny gramnegatívnych baktérií sú konštrukčne zložitejšie, okrem peptidoglykánu majú vonkajšiu membránu zloženú z fosfolipidov a proteínov, resp. z lipopolysacharidov a lipoproteínov. Pred nepriaznivými vplyvmi vonkajšieho prostredia chráni väčšinu bakteriálnych buniek slizovitý materiál vylučovaný na vonkajší povrch bunkovej steny. Ostro ohraničený materiál sa nazýva puzdro. Tvorba puzdier býva spojená aj s virulenciou patogénnych baktérií. Pohyb bakteriálnych buniek zabezpečuje vláknitá štruktúra bičík.