Bahr, Hermann

Text hesla

Bahr [bár], Hermann (Anastas), 19. 7. 1863 Linz – 15. 1. 1934 Mníchov — rakúsky prozaik, dramatik a režisér. V psychologických hrách, napr. Noví ľudia (Die neuen Menschen, 1887, uvedená 1891) a Matka (Die Mutter, 1891), uplatnil tzv. umenie nervov i zručný dialóg, v hrách Tschaperl (Das Tschaperl, 1896, uvedená 1897), Viedenčanky (Wienerinnen, 1911, uvedená 1900; sfilmovaná 1974, réžia Dietrich Haugk), Čert (Der Krampus, 1902, uvedená 1901; sfilmovaná 1969, réžia Wolfgang Glück), Majster (Der Meister, 1904, uvedená 1903; sfilmovaná 1957, réžia Rolf Thiele), Žltý slávik (Die gelbe Nachtigall, vydaná i uvedená 1907; sfilmovaná napr. 1938, réžia H. C. Potter) a Koncert (Das Konzert, vydaná i uvedená 1909; sfilmovaná napr. 1944, réžia Paul Verhoeven) a v románoch Dobrá škola (Die gute Schule, 1890), Divadlo (Theater, 1897) a Korahova banda (Die Rotte Korahs, 1919) situačnú komiku. Reprezentoval umenie moderny, svoje umelecké zápasy a vyznania načrtol v Autoportréte (Selbstbildnis, 1923). Autor esejí Dialóg o tragične (Dialog vom Tragischen, 1903), Austriaca (1911) a Burgtheater (1920) a cestopisu Cesta po Dalmácii (Dalmatinische Reise, 1909).

Text hesla

Bahr [bár], Hermann (Anastas), 19. 7. 1863 Linz – 15. 1. 1934 Mníchov — rakúsky prozaik, dramatik a režisér. V psychologických hrách, napr. Noví ľudia (Die neuen Menschen, 1887, uvedená 1891) a Matka (Die Mutter, 1891), uplatnil tzv. umenie nervov i zručný dialóg, v hrách Tschaperl (Das Tschaperl, 1896, uvedená 1897), Viedenčanky (Wienerinnen, 1911, uvedená 1900; sfilmovaná 1974, réžia Dietrich Haugk), Čert (Der Krampus, 1902, uvedená 1901; sfilmovaná 1969, réžia Wolfgang Glück), Majster (Der Meister, 1904, uvedená 1903; sfilmovaná 1957, réžia Rolf Thiele), Žltý slávik (Die gelbe Nachtigall, vydaná i uvedená 1907; sfilmovaná napr. 1938, réžia H. C. Potter) a Koncert (Das Konzert, vydaná i uvedená 1909; sfilmovaná napr. 1944, réžia Paul Verhoeven) a v románoch Dobrá škola (Die gute Schule, 1890), Divadlo (Theater, 1897) a Korahova banda (Die Rotte Korahs, 1919) situačnú komiku. Reprezentoval umenie moderny, svoje umelecké zápasy a vyznania načrtol v Autoportréte (Selbstbildnis, 1923). Autor esejí Dialóg o tragične (Dialog vom Tragischen, 1903), Austriaca (1911) a Burgtheater (1920) a cestopisu Cesta po Dalmácii (Dalmatinische Reise, 1909).

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 30. novembra 2017.

citácia

Bahr, Hermann [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-06-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bahr-hermann