Baarová, Lída

Text hesla

Baarová, Lída, vlastným menom Ludmila Babková, 7. 9. 1914 Praha – 27. 10. 2000 Salzburg, Rakúsko, pochovaná v Prahe — česká filmová herečka. Debutovala vo filme Kariéra Pavla Čamrdy (1931), popularitu získala filmami Lelíček v službách Sherlocka Holmesa (1932), Funebrák (1932), Její lékař (1933), Grandhotel Nevada (1934), Švadlenka (1936), Lidé na kře (1937), Dívka v modrém (1939), ako aj dramatickými úlohami vo filmoch O. Vávru Panenství (1937) a Turbína (1941). V 30. rokoch 20. stor. nakrúcala aj v Nemecku (Barkarola, Barcarole, 1935), kde sa však skompromitovala vzťahom s J. Goebbelsom, 1939 bola nútená kariéru v Nemecku ukončiť, 1941 – 43 žila a nakrúcala v Taliansku. Po 2. svetovej vojne bola väznená a vyšetrovaná v Československu za údajnú kolaboráciu, v decembri 1946 prepustená na slobodu, po komunistickom prevrate vo februári 1948 emigrovala. V emigrácii sa v 50. rokoch 20. stor. uplatnila v niekoľkých talianskych (napr. 1953 v Darmošľapoch, I vitelloni, F. Felliniho) a španielskych filmoch. R. 1991 vyšla jej autobiografia Života sladké hořkosti, 2002 kniha jej spomienok Prokletí Lídy Baarové od Stanislava Motla.

Text hesla

Baarová, Lída, vlastným menom Ludmila Babková, 7. 9. 1914 Praha – 27. 10. 2000 Salzburg, Rakúsko, pochovaná v Prahe — česká filmová herečka. Debutovala vo filme Kariéra Pavla Čamrdy (1931), popularitu získala filmami Lelíček v službách Sherlocka Holmesa (1932), Funebrák (1932), Její lékař (1933), Grandhotel Nevada (1934), Švadlenka (1936), Lidé na kře (1937), Dívka v modrém (1939), ako aj dramatickými úlohami vo filmoch O. Vávru Panenství (1937) a Turbína (1941). V 30. rokoch 20. stor. nakrúcala aj v Nemecku (Barkarola, Barcarole, 1935), kde sa však skompromitovala vzťahom s J. Goebbelsom, 1939 bola nútená kariéru v Nemecku ukončiť, 1941 – 43 žila a nakrúcala v Taliansku. Po 2. svetovej vojne bola väznená a vyšetrovaná v Československu za údajnú kolaboráciu, v decembri 1946 prepustená na slobodu, po komunistickom prevrate vo februári 1948 emigrovala. V emigrácii sa v 50. rokoch 20. stor. uplatnila v niekoľkých talianskych (napr. 1953 v Darmošľapoch, I vitelloni, F. Felliniho) a španielskych filmoch. R. 1991 vyšla jej autobiografia Života sladké hořkosti, 2002 kniha jej spomienok Prokletí Lídy Baarové od Stanislava Motla.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 5. septembra 2018.

citácia

Baarová, Lída [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/baarova-lida