azyl

azyl [gr.] —

1. miesto poskytujúce pocit bezpečia, pokoja; útočisko; útulok na prechodné ubytovanie osôb potrebujúcich pomoc;

2. práv. politické útočisko, povolenie pobytu cudzincovi. Rozoznáva sa územný (teritoriálny) a diplomatický (exteritoriálny) azyl. Ako územný azyl je označované právo štátu prijímať na svojom území politicky prenasledované osoby a poskytnúť im ochranu a právo pobytu, čiže azyl. Diplomatický azyl je poskytovaný politicky stíhaným osobám v priestoroch diplomatickej misie. Právo na diplomatický azyl existuje najmä ako partikulárne právo v štátoch Latinskej Ameriky s podmienkou, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozujúce život osoby domáhajúcej sa azylu.

Deklarácia o územnom azyle prijatá Valným zhromaždením OSN 1967 odporučila štátom, aby poskytovali azyl osobám, ktoré sa ho dovolávajú podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv, alebo osobám, ktoré bojovali proti kolonializmu. Takéhoto práva sa nemožno dovolávať pri nepolitických trestných činoch alebo pri konaniach odporujúcich cieľom a zásadám Charty OSN. Právo diplomatického azylu súvisí s otázkou nedotknuteľnosti priestorov diplomatickej misie, t. j. diplomatickí zástupcovia majú právo poskytovať v priestoroch diplomatickej misie azyl osobám, ktoré nepožívajú diplomatické imunity a výsady a sú prenasledované v prijímajúcom štáte pre politické trestné činy. Priestormi diplomatickej misie sú budovy alebo iba časti budov a pozemky k nim patriace, používané na účely misie vrátane rezidencie vedúceho misie. Orgány prijímajúceho štátu nemôžu za nijakých okolností vstúpiť do budovy misie. Nedotknuteľnosť priestorov diplomatickej misie bola zdôvodňovaná teóriou exteritoriality (podľa Dohovoru o diplomatických stykoch z 1961 územie misie je územím vysielajúceho štátu). Podľa článku 53 Ústavy Slovenskej republiky poskytuje Slovenská republika azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.