Azo

Azo [aco], aj Azzo, Azzone, Azzolenus, Azon, aj Azo Portius, okolo 1150 – okolo 1230 — bolonský právnik, nasledovník quattuor doctores, t. j. štyroch najslávnejších talianskych glosátorov. Študoval u J. Bassiana a 1190 sa stal profesorom civilného práva v Bologni. Jeho žiakom bol taliansky právnik a učenec Accursius. Patrí ku generácii, ktorá bola vyvrcholením glosátorskej školy. Autor vynikajúcich komentárov Summae k justiniánskej kodifikácii (Summa aurea: ad Codicem, tres libros Codicis, Institutiones, Digestum vetus, Informatiatum, Digestum novum, Authenticarum Collationes IX, 1208 – 10), ktoré boli do 1610 opätovne vydávané ako pomôcka pre právnikov, ako aj spisov Quaestiones, Brocardica aurea a i. Azo prispel aj k definovaniu suverenity. Bol presvedčený, že ľudia sa nikdy celkom nevzdávajú moci v panovníkov prospech. Panovník sa o vládu delí s úradníkmi. Istým spôsobom predvídal korporatívne chápanie štátu.