austrálski domorodci

Text hesla

austrálski domorodci, nesprávne Aborigináli, Aborigéni — pôvodné obyvateľstvo Austrálie pred príchodom Európanov a ich súčasní potomkovia. Rasovo sa zaraďujú do oceánskej vetvy veľkej negroidnej variety (starší názov ekvatoriálna rasa; → australoidi). Charakterizuje ich stredne vysoká štíhla postava so značne rozvinutým svalstvom a čokoládovohnedá farba kože, ktorá nikdy nedosahuje odtiene typické pre negroidnú varietu. Vlasy a oči dospelých sú tmavé, u detí sa však vyskytujú aj modré oči a plavé vlasy, ktoré vekom, najmä u mužov, tmavnú. Vlasy sú vlnité až kučeravé. Majú nápadne vystupujúce nadočnicové oblúky a pomerne široký nos. Ich výrazným znakom sú veľké zuby. Podľa genetických analýz predstavujú migračnú vlnu, ktorá opustila Afriku pred 75-tis. rokmi cez južnú Indiu a Papuu Novú Guineu (s ich pôvodnými obyvateľmi sú geneticky najbližšie spriaznení). Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú od jazera Mungo (datované na 40- až 68-tis. rokov). Tasmániu sa podarilo osídliť pred 40-tis. rokmi.

Z antropologického hľadiska sú austrálskym domorodcom najbližší Veddovia v Indii a na Srí Lanke. Po usadení v Austrálii žili v izolácii a v pomerne nepriaznivých prírodných podmienkach, takže zostali na tej istej úrovni, akú mali v čase príchodu. Boli kočovnými lovcami a zberačmi, časť z nich príležitostne aj rybármi. Spracúvali prírodné materiály, ako zbrane im slúžili oštepy, bumerangy a na severových. pobreží miestami aj luk a šípy (vplyv Malajcov a Papuáncov). Kovové nástroje začali používať až po príchode Európanov. Významný bol medzikmeňový výmenný obchod. Jednoduchosť materiálnej kultúry austrálskych domorodcov vyvažuje bohaté slovesné a i. umenie: mytológia, folklór, tanec, hudba, maliarstvo (maľby na kôre, skalné maľby, tzv. röntgenový štýl), rezbárstvo a i. Náboženstvo bolo animistické, najmä kult predkov viazaný na totemizmus (→ austrálske náboženstvo). Koncom 18. stor. bolo austrálskych domorodcov asi 250- až 300-tis. a obývali najmä pobrežné oblasti. Od začiatku 19. stor. ich belosi zatláčali do vnútrozemia a zabíjali; mnohí podľahli zavlečeným chorobám (najmä chrípke, kiahňam, osýpkam a pohlavným chorobám). Od 19. stor. boli christianizovaní, zachovali si však aj prvky tradičného náboženstva. Ich dnešný počet vrátane miešancov sa odhaduje na 548-tis., ale len asi 55-tis. ovláda materinský jazyk.

Pôvodná kultúra a spôsob života austrálskych domorodcov sú veľmi narušené; mnohé kmene zanikli alebo z nich zostalo len niekoľko posledných príslušníkov. Väčšina domorodcov žije v misijných staniciach alebo v ich blízkosti; časť pracuje v poľnohospodárstve, niektorí aj v priemysle ap. Od začiatku 60. rokov 20. stor. silnelo medzi austrálskymi domorodcami hnutie za získanie práv na pôdu a občianskych práv (najznámejší aktivista Eddie Mabo, *1936, †1992). R. 1962 získali volebné právo, 1970 štát Viktória ako prvý previedol na nich právo vlastniť pôdu (Aboriginal Lands Act 1970), v 70. a 80. rokoch 20. stor. ho nasledovali ostatné štáty. V júni 1992 austrálsky Najvyšší súd zrevidoval svoje rozhodnutie z 1970 (podľa ktorého austrálski domorodci nemajú žiadne práva na zem, ktorú obývajú) a zaviazal vládu nahradiť škodu a pôdu im vrátiť. R. 1994 vláda P. J. Keatinga dosiahla kompromis medzi austrálskymi domorodcami a bielymi vlastníkmi pôdy a baní: austrálski domorodci majú právny nárok na tú zem, ku ktorej môžu dokázať svoje tradičné väzby.

Text hesla

austrálski domorodci, nesprávne Aborigináli, Aborigéni — pôvodné obyvateľstvo Austrálie pred príchodom Európanov a ich súčasní potomkovia. Rasovo sa zaraďujú do oceánskej vetvy veľkej negroidnej variety (starší názov ekvatoriálna rasa; → australoidi). Charakterizuje ich stredne vysoká štíhla postava so značne rozvinutým svalstvom a čokoládovohnedá farba kože, ktorá nikdy nedosahuje odtiene typické pre negroidnú varietu. Vlasy a oči dospelých sú tmavé, u detí sa však vyskytujú aj modré oči a plavé vlasy, ktoré vekom, najmä u mužov, tmavnú. Vlasy sú vlnité až kučeravé. Majú nápadne vystupujúce nadočnicové oblúky a pomerne široký nos. Ich výrazným znakom sú veľké zuby. Podľa genetických analýz predstavujú migračnú vlnu, ktorá opustila Afriku pred 75-tis. rokmi cez južnú Indiu a Papuu Novú Guineu (s ich pôvodnými obyvateľmi sú geneticky najbližšie spriaznení). Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú od jazera Mungo (datované na 40- až 68-tis. rokov). Tasmániu sa podarilo osídliť pred 40-tis. rokmi.

Z antropologického hľadiska sú austrálskym domorodcom najbližší Veddovia v Indii a na Srí Lanke. Po usadení v Austrálii žili v izolácii a v pomerne nepriaznivých prírodných podmienkach, takže zostali na tej istej úrovni, akú mali v čase príchodu. Boli kočovnými lovcami a zberačmi, časť z nich príležitostne aj rybármi. Spracúvali prírodné materiály, ako zbrane im slúžili oštepy, bumerangy a na severových. pobreží miestami aj luk a šípy (vplyv Malajcov a Papuáncov). Kovové nástroje začali používať až po príchode Európanov. Významný bol medzikmeňový výmenný obchod. Jednoduchosť materiálnej kultúry austrálskych domorodcov vyvažuje bohaté slovesné a i. umenie: mytológia, folklór, tanec, hudba, maliarstvo (maľby na kôre, skalné maľby, tzv. röntgenový štýl), rezbárstvo a i. Náboženstvo bolo animistické, najmä kult predkov viazaný na totemizmus (→ austrálske náboženstvo). Koncom 18. stor. bolo austrálskych domorodcov asi 250- až 300-tis. a obývali najmä pobrežné oblasti. Od začiatku 19. stor. ich belosi zatláčali do vnútrozemia a zabíjali; mnohí podľahli zavlečeným chorobám (najmä chrípke, kiahňam, osýpkam a pohlavným chorobám). Od 19. stor. boli christianizovaní, zachovali si však aj prvky tradičného náboženstva. Ich dnešný počet vrátane miešancov sa odhaduje na 548-tis., ale len asi 55-tis. ovláda materinský jazyk.

Pôvodná kultúra a spôsob života austrálskych domorodcov sú veľmi narušené; mnohé kmene zanikli alebo z nich zostalo len niekoľko posledných príslušníkov. Väčšina domorodcov žije v misijných staniciach alebo v ich blízkosti; časť pracuje v poľnohospodárstve, niektorí aj v priemysle ap. Od začiatku 60. rokov 20. stor. silnelo medzi austrálskymi domorodcami hnutie za získanie práv na pôdu a občianskych práv (najznámejší aktivista Eddie Mabo, *1936, †1992). R. 1962 získali volebné právo, 1970 štát Viktória ako prvý previedol na nich právo vlastniť pôdu (Aboriginal Lands Act 1970), v 70. a 80. rokoch 20. stor. ho nasledovali ostatné štáty. V júni 1992 austrálsky Najvyšší súd zrevidoval svoje rozhodnutie z 1970 (podľa ktorého austrálski domorodci nemajú žiadne práva na zem, ktorú obývajú) a zaviazal vládu nahradiť škodu a pôdu im vrátiť. R. 1994 vláda P. J. Keatinga dosiahla kompromis medzi austrálskymi domorodcami a bielymi vlastníkmi pôdy a baní: austrálski domorodci majú právny nárok na tú zem, ku ktorej môžu dokázať svoje tradičné väzby.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 30. augusta 2016.

citácia

Austrálski domorodci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/australski-domorodci