astilba

astilba [gr. > lat.], Astilbe — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď lomikameňovité. Trváce trsovité zvyčajne dvojdomé, zriedkavo polygamické žliazkatochlpaté byliny pochádzajúce z horských roklín a lesov Ázie a Severnej Ameriky. Majú hrubé podzemky, vzpriamené hnedé chlpaté stonky, dlhostopkaté listy v prízemných listových ružiciach a stopkaté striedavé stonkové listy s prílistkami (všetky listy majú perovito zloženú, zvyčajne trojpočetnú listovú čepeľ s krátkostopkatými vajcovitými, širokovajcovitými alebo elipsovitými zúbkatými lístkami) a drobné jednopohlavné alebo zriedkavo obojpohlavné biele, ružové, červené alebo fialové kvety so zelenkastobelavou kvetnou čiaškou so 4 – 5 kališnými lístkami a s 1 – 5 korunnými lupienkami (zriedkavo bez korunných lupienkov) usporiadané v hustej koncovej listeňovej podlhovasto trojuholníkovitej mnohokvetej metline, zriedkavo v klase, plod tobolka alebo mechúrik s 2 zobáčikmi.

Patrí sem 28 – 30 druhov, napr. do 50 – 100 cm vysoká astilba čínska (Astilbe chinensis, v niektorých botanických systémoch Astilbe davidii alebo Hoteia chinensis) so zloženými trikrát trojpočetnými jemne chlpatými tmavozelenými listami s kosoštvorcovými, vajcovitými alebo elipsovitými, do 8 cm dlhými lístkami a s ružovkastobielymi alebo fialovými kvetmi usporiadanými v 8 – 37 cm dlhej metline, okolo 10 cm vysoká astilba japonská (Astilbe japonica, v niektorých botanických systémoch napr. Astilbe barbata, Hoteia japonica a Hoteia barbata) so zloženými dvakrát trojpočetnými tmavozelenými, na rube červenkastými listami a s fialovými, na vrchole bielo končistými kvetmi usporiadanými v 8 – 10 cm dlhom klase. Existuje množstvo krížencov a odrôd odlišujúcich sa tvarom, výškou (10 – 130 cm), dĺžkou listov (15 – 60 cm), dĺžkou súkvetia alebo farbou kvetov, ktoré sa pestujú ako okrasné rastliny (zvyčajne v záhradách na vlhkých a močaristých miestach).