astát

Text hesla

astát [gr.], astatium, zn. At — chemický prvok 17. skupiny periodickej sústavy prvkov patriaci do skupiny halogénov, protónové číslo 85, relatívna atómová hmotnosť 209,9871 (najstabilnejšieho izotopu 210At s dobou polpremeny 8,1 h), nekov s teplotou topenia asi 300 °C. Jeho existenciu predpovedal 1871 D. I. Mendelejev a nazval ho ekajód. Objavili ho 1940 na Kalifornskej univerzite Dale R. Corson (*1914, †2012), K. R. MacKenzie a E. G. Segrè. Názov je odvodený od gr. astatos (nestály). Všetky izotopy astátu sú rádioaktívne (v súčasnosti sú známe izotopy 191At – 223At) s krátkou dobou polpremeny. V prírode sa nevyskytuje (len krátko žijúce, nestabilné izotopy ako členy rozpadového aktíniového, uránového a tóriového radu); jeho izotopy sa pripravujú umelo, napr. pomocou cyklotrónu sa z bizmutu 209Bi pripravujú stopové množstvá 211At (žiarič alfa s dobou polpremeny 7,21 h), ktorý sa používa ako analóg jódových zlúčenín v rádiofarmakách na terapiu nádorov štítnej žľazy ap. Pretože je náročné pripraviť vážiteľné množstvá astátu a jeho zlúčenín, o jeho fyzikálnych a chemických vlastnostiach sa vie málo. Možno predpokladať, že zlúčeniny astátu sa podobajú zlúčeninám jódu.

Text hesla

astát [gr.], astatium, zn. At — chemický prvok 17. skupiny periodickej sústavy prvkov patriaci do skupiny halogénov, protónové číslo 85, relatívna atómová hmotnosť 209,9871 (najstabilnejšieho izotopu 210At s dobou polpremeny 8,1 h), nekov s teplotou topenia asi 300 °C. Jeho existenciu predpovedal 1871 D. I. Mendelejev a nazval ho ekajód. Objavili ho 1940 na Kalifornskej univerzite Dale R. Corson (*1914, †2012), K. R. MacKenzie a E. G. Segrè. Názov je odvodený od gr. astatos (nestály). Všetky izotopy astátu sú rádioaktívne (v súčasnosti sú známe izotopy 191At – 223At) s krátkou dobou polpremeny. V prírode sa nevyskytuje (len krátko žijúce, nestabilné izotopy ako členy rozpadového aktíniového, uránového a tóriového radu); jeho izotopy sa pripravujú umelo, napr. pomocou cyklotrónu sa z bizmutu 209Bi pripravujú stopové množstvá 211At (žiarič alfa s dobou polpremeny 7,21 h), ktorý sa používa ako analóg jódových zlúčenín v rádiofarmakách na terapiu nádorov štítnej žľazy ap. Pretože je náročné pripraviť vážiteľné množstvá astátu a jeho zlúčenín, o jeho fyzikálnych a chemických vlastnostiach sa vie málo. Možno predpokladať, že zlúčeniny astátu sa podobajú zlúčeninám jódu.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Astát [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/astat