asonancia

asonancia [lat.] — zvuková zhoda samohlások na konci veršov, polveršov, syntaktických úsekov alebo viet bez ohľadu na spoluhlásky: neba – žena, seno – leto, šuhaj – Dunaj, kone – vode ap. Typická pre slovenskú ľudovú poéziu a básnickú tvorbu slovenských romantikov. Asonancia sa nesprávne považuje za tzv. nepresný, prípadne nedokonalý rým.