asonancia

Text hesla

asonancia [lat.] — zvuková zhoda samohlások na konci veršov, polveršov, syntaktických úsekov alebo viet bez ohľadu na spoluhlásky: nebažena, senoleto, šuhajDunaj, konevode ap. Typická pre slovenskú ľudovú poéziu a básnickú tvorbu slovenských romantikov. Asonancia sa nesprávne považuje za tzv. nepresný, prípadne nedokonalý rým.

Text hesla

asonancia [lat.] — zvuková zhoda samohlások na konci veršov, polveršov, syntaktických úsekov alebo viet bez ohľadu na spoluhlásky: nebažena, senoleto, šuhajDunaj, konevode ap. Typická pre slovenskú ľudovú poéziu a básnickú tvorbu slovenských romantikov. Asonancia sa nesprávne považuje za tzv. nepresný, prípadne nedokonalý rým.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Asonancia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/asonancia