argón
argón [gr.], argon, zn. Ar — chemický prvok 18. skupiny periodickej sústavy prvkov patriaci do skupiny vzácnych plynov, protónové číslo 18, relatívna atómová hmotnosť 39,948. Bezfarebný plyn s teplotou topenie −189,37 °C, teplotou varu −185,86 °C a hustotou 1,784 g/cm3. R. 1894 ho objavili J. W. S. Rayleigh a W. Ramsay pri štúdiu plynov v atmosfére. Je najviac zastúpeným vzácnym plynom v atmosfére (tvorí 0,934 objemových % vzduchu). Na Zemi je zmesou 3 izotopov: 36Ar (0,34 %), 38Ar (0,06 %) a 40Ar (99,6 %). Hlavný podiel argónu na Zemi pochádza z minerálov obsahujúcich draslík. Vznikal premenou rádionuklidu 40K na stabilný nuklid 40Ar. Plyn pomaly prenikal do ovzdušia a tento proces prebieha stále. Premena rádionuklidu 40K na 40Ar je základom jednej z metód určovania veku hornín (→ izotopová geochronológia).
Z chemického hľadiska je úplne nereaktívny, s čím súvisí aj jeho názov odvodený od gréckeho slova argos – lenivý (1895). Stabilné zlúčeniny argónu doteraz nie sú známe. Atómy argónu bývajú mechanicky viazané v dutinách medzi molekulami iných zlúčenín, napr. v mriežke kryštálov ľadu či organických zlúčenín (→ klatráty). Získava sa ako vedľajší produkt pri frakčnej destilácii skvapalneného vzduchu v množstvách okolo 1 mld. t ročne. Používa sa ako ochranný plyn (na vytvorenie inertnej atmosféry) pri metalurgických procesoch, pri oblúkovom zváraní kovov, vo vedeckých laboratóriách, pri výrobe žiaroviek a žiariviek.