árenda

árenda [lat.] — archaické označenie druhu nájmu; druh nájmu, pri ktorom sa vec, spravidla pozemok, nielen užíva, ale sa z nej berú aj úžitky, a to na základe vynakladania práce árendátorom. Árenda vznikala z árendálnej zmluvy medzi prenajímateľom a árendátorom hneď, ako sa zmluvné strany dohodli na predmete nájmu a nájomnom.

Generálna árenda zahŕňa celú doménu (poľnohospodársky a lesný majetok celého štátu, kniežatstvá ap.) alebo viaceré domény namiesto jedného statkárskeho majetku (vyskytovala sa najmä v období rozdrobenosti Nemecka na malé štáty). Hladová árenda, podobne ako maloroľnícka árenda či roľnícka árenda, predstavuje nájom kúska zeme obrábanej na obživu rodiny malého árendátora patriaceho k dedinskej chudobe, maloroľníka alebo bezzemka, často sa dostávajúceho do úplnej závislosti od majiteľa pozemku; árendovné (nájomné) za túto árendu je relatívne obyčajne omnoho vyššie ako pri podnikateľskej árende. Podnikateľskou árendou je árenda veľkého pozemkového majetku (pôdy a ostatných výrobných prostriedkov) slúžiaca podnikateľovi (nájomcovi) na preddavkovanie (zálohovanie) kapitálu do poľnohospodárskej veľkovýroby na výrobu na trh a dosiahnutie rovnakého zisku, ako by bol dosiahol vložením rovnakého množstva kapitálu do iných hospodárskych odvetví. V cene poľnohospodárskych výrobkov realizuje árendátor pre seba priemerný zisk a pre vlastníka pôdy pozemkovú rentu, ktorú mu odvádza vo forme árendovného na základe árendálnej zmluvy uzavretej na určité obdobie; poľnohospodárski námezdní robotníci dostávajú z hodnôt, ktoré vytvárajú, len časť v podobe mzdy. Pri naturálnej árende, ako aj pri podielovej árende árendátor platí árendovné (nájomné) vlastníkovi pozemku nie v peniazoch, ale v naturáliách (v poľnohospodárskych výrobkoch); vo viacerých krajinách Latinskej Ameriky je takýto druh árendy známy ako aparceria.