Ardovo

Ardovo, maď. Pelsőcardó — obec v okrese Rožňava v Košickom kraji v Slovenskom krase na západnom okraji Silickej planiny, 277 m n. m.; 158 obyvateľov, 51,3 % slovenskej, 46,2 % maďarskej národnosti (2021).

Obec je písomne doložená v roku 1243 ako Erdes, 1318 Ordou, Ordov, 1320 Ardo, 1359 Ardow, 1773 Pelsőcz Ardó, 1786 Ardó, v rokoch 1873 – 1913 Pelsőcardó, v roku 1920 Ardovo, v rokoch 1927 – 38 Ardovo, Ardó, 1938 – 45 Pelsőcardó, 1945 – 48 Ardovo, Ardó, v roku 1948 Ardovo.

Vznikla pred 13. stor. na staršom osídlení, patrila Bubekovcom. V stredoveku boli v chotári obce bane na olovo. Od polovice 16. stor. bola poplatná Turkom, po ich nájazde v roku 1682 spustla, obnovená bola až po roku 1740. V 18. stor. patrila Tökoliovcom, Ňáriovcom a Andrášiovcom. V rokoch 1890 – 1943 bola v katastri obce v prevádzke baňa na zlato, striebro, platinu a olovo. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec, drevorubačstvom, hájnictvom, baníctvom a pálením uhlia. V rokoch 1938 – 45 bola obec pripojená k Maďarsku.

V blízkosti obce sa nachádza Ardovská jaskyňa s vyvieračkou, jaskynné sídlisko s dokladmi osídlenia v praveku (výskumy uskutočnil Jaroslav Böhm, Ján Lichardus a Vladimir Jaroslav Fewkes) je dôležitým náleziskom z hľadiska stratigrafie a chronológie viacerých kultúr kamennej doby: potiskej, bukovohorskej a želiezovskej s bohatým archeologickým materiálom (keramika, štiepaná kamenná industria, kostené predmety). Nálezy z bronzovej doby patria pilinskej kultúre, z obdobia kyjatickej kultúry pochádza okrem keramiky aj poklad bronzových predmetov a ojedinelý nález bronzových nástrojov.

Stavebné pamiatky: klasicistický evanjelický a. v. kostol (1787 – 88, 1928 pristavaná veža, opravený v 90. rokoch 20. stor.), roľnícka usadlosť s ľudovým domom (1852) so zachovanou komorou s chlebovou pecou.