Arapahovia

Text hesla

Arapahovia, vlastným menom Hinono'eino, Inúna-ina — severoamerický indiánsky kmeň žijúci v strednej časti USA (štáty Oklahoma a Wyoming); asi 10-tis. príslušníkov (2010).

Sú blízki príbuzní Atsinov. Arapahovia žili pôvodne v oblasti horného toku rieky Mississippi v západnej časti dnešného štátu Minnesota, odkiaľ ich začiatkom 18. stor. vytlačili Odžibwejovia a Siouxovia na sever Veľkých prérií do oblasti dnešných štátov Wyoming, Nebraska, Colorado a Kansas. Podobne ako ostatné prériové kmene aj Arapahovia žili kočovným spôsobom života v típí, organizovaní boli v matrilineárnych rodoch. Zaoberali sa najmä lovom (bizónov), zberom a od polovice 18. stor. aj chovom koní (boli výbornými jazdcami). V súčasnosti sa venujú prevažne chovu dobytka a farmárčeniu.

Prvé písomné záznamy o nich pochádzajú od Európanov z roku 1795. Po roku 1830 sa podobne ako ich blízki spojenci Čejeni rozdelili na severných a južných. Severná vetva kmeňa sa usadila v blízkosti rieky North Platte v dnešných štátoch Wyoming a Nebraska, južná pozdĺž rieky Arkansas v dnešných štátoch Colorado a Kansas. V roku 1840 spolu s Čejenmi uzatvorili mier (a spojenectvo) s Kiowami, Komančmi a Naišanmi (1838 sa medzi nimi, Kiowami, Komančmi a Naišanmi odohral pri rieke Wolf Creek v dnešnej severozápadnej Oklahome jeden z najväčších medzikmeňových konfliktov medzi Severoamerickými Indiánmi), ako aj so Siouxmi. V nepriateľstve zostali naďalej so Šošonmi, s Utmi a Póníami. Po bojoch s Američanmi (1855 – 56, 1861 – 64, 1863 – 69, 1865 – 68, 1871, 1874 – 75 a 1876, → indiánske vojny) boli napokon po porážke vo vojne na rieke Red River (Red River War) a po neúnavnom prenasledovaní armádou USA nútení usadiť sa v rezerváciách na západe Indiánskeho teritória (spolu s Čejenmi) na hornom toku rieky Washita (v blízkosti dnešného mesta Weatherford) a na západe teritória Wyoming (spolu so Šošonmi) na dolnom toku rieky Wind River (v blízkosti dnešného mesta Riverton).

Jazyk Arapahov (hinónoʼeitíít, arapaho) patrí do algonkinskej jazykovej rodiny (→ algonkinské jazyky), ovláda ho však iba menšina Arapahov, väčšina hovorí americkou angličtinou. O zachovanie pôvodného jazyka sa od 80. rokov 20. stor. spolu s kmeňovými vodcami usiluje aj český antropológ a lingvista Zdeněk Salzmann (*1925; podieľal sa na zavedení jeho výuky v školách, zostavil arapažskú abecedu a slovník).

Text hesla

Arapahovia, vlastným menom Hinono'eino, Inúna-ina — severoamerický indiánsky kmeň žijúci v strednej časti USA (štáty Oklahoma a Wyoming); asi 10-tis. príslušníkov (2010).

Sú blízki príbuzní Atsinov. Arapahovia žili pôvodne v oblasti horného toku rieky Mississippi v západnej časti dnešného štátu Minnesota, odkiaľ ich začiatkom 18. stor. vytlačili Odžibwejovia a Siouxovia na sever Veľkých prérií do oblasti dnešných štátov Wyoming, Nebraska, Colorado a Kansas. Podobne ako ostatné prériové kmene aj Arapahovia žili kočovným spôsobom života v típí, organizovaní boli v matrilineárnych rodoch. Zaoberali sa najmä lovom (bizónov), zberom a od polovice 18. stor. aj chovom koní (boli výbornými jazdcami). V súčasnosti sa venujú prevažne chovu dobytka a farmárčeniu.

Prvé písomné záznamy o nich pochádzajú od Európanov z roku 1795. Po roku 1830 sa podobne ako ich blízki spojenci Čejeni rozdelili na severných a južných. Severná vetva kmeňa sa usadila v blízkosti rieky North Platte v dnešných štátoch Wyoming a Nebraska, južná pozdĺž rieky Arkansas v dnešných štátoch Colorado a Kansas. V roku 1840 spolu s Čejenmi uzatvorili mier (a spojenectvo) s Kiowami, Komančmi a Naišanmi (1838 sa medzi nimi, Kiowami, Komančmi a Naišanmi odohral pri rieke Wolf Creek v dnešnej severozápadnej Oklahome jeden z najväčších medzikmeňových konfliktov medzi Severoamerickými Indiánmi), ako aj so Siouxmi. V nepriateľstve zostali naďalej so Šošonmi, s Utmi a Póníami. Po bojoch s Američanmi (1855 – 56, 1861 – 64, 1863 – 69, 1865 – 68, 1871, 1874 – 75 a 1876, → indiánske vojny) boli napokon po porážke vo vojne na rieke Red River (Red River War) a po neúnavnom prenasledovaní armádou USA nútení usadiť sa v rezerváciách na západe Indiánskeho teritória (spolu s Čejenmi) na hornom toku rieky Washita (v blízkosti dnešného mesta Weatherford) a na západe teritória Wyoming (spolu so Šošonmi) na dolnom toku rieky Wind River (v blízkosti dnešného mesta Riverton).

Jazyk Arapahov (hinónoʼeitíít, arapaho) patrí do algonkinskej jazykovej rodiny (→ algonkinské jazyky), ovláda ho však iba menšina Arapahov, väčšina hovorí americkou angličtinou. O zachovanie pôvodného jazyka sa od 80. rokov 20. stor. spolu s kmeňovými vodcami usiluje aj český antropológ a lingvista Zdeněk Salzmann (*1925; podieľal sa na zavedení jeho výuky v školách, zostavil arapažskú abecedu a slovník).

Zverejnené 24. januára 2022.

Arapahovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-05-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/arapahovia