Arakánci

Arakánci, Rakhinovia, vlastným menom Rakhinetha — národ v Mjanmarsku žijúci prevažne v Jakchainskom štáte a v priľahlých oblastiach Ejawadijskej a Jangounskej oblasti. Po Barmčanoch a Karenoch sú tretím najpočetnejším etnikom v Mjanmarsku. Okrem Mjanmarska žijú aj v Bangladéši, Indii, Malajzii a USA; spolu asi 2,2 mil. (2014).

Základnými spoločenskými jednotkami Arakáncov sú patrilineárne rody. Vyznávajú pôvodné náboženstvo založené na uctievaní Slnka a Mesiaca, od 2. stor. théravádový buddhizmus, časť z nich aj islam (moslimskí Arakánci sú známi ako Kamanovia, resp. Kamejnovia). Zaoberajú sa poľnohospodárstvom, rybolovom a remeslami (najmä tkáčstvo, rezbárstvo, hrnčiarstvo, spracovanie bambusu, zlata, striebra, perál a šperkárstvo. Hovoria arakanským jazykom (arakančinou, aj rakhinský jazyk, rakhinčina, rahkuing batha), patriacim do tibetsko-barmskej vetvy sinotibetskej jazykovej rodiny. Zapisuje sa barmským písmom (→ indické písma).

Predpokladá sa, že Arakánci sú potomkami indoárijských osadníkov, ktorí prišli do oblasti pred viac ako 3-tis. rokmi a postupne sa zmiešali s tibetsko-barmským obyvateľstvom. V 3. – 4. stor. založili kráľovstvo Arakan, ktoré dosiahlo najväčší rozmach v 15. stor. a s prestávkami existovalo až do roku 1784, keď bolo dobyté Barmčanmi. V roku 1826 bolo ich sídelné územie obsadené Britmi. Po vzniku nezávislej republiky Barmský zväz (1948, dnes Mjanmarsko) na rozdiel od iných etník nezískali ani obmedzenú autonómiu, čo viedlo k ozbrojenému odporu s hlavným cieľom znovuobnovenia samostatného štátu. Autonómia vo forme Arakanského (dnes Jakchainského) štátu im bola Rangúnom priznaná až v roku 1974, napriek tomu však ozbrojený konflikt pokračoval ďalej. V súčasnosti je hlavnou silou ich odporu Arakanská armáda (založená v roku 2009), ktorá tvorí ozbrojenú zložku ilegálnej Spojenej ligy Arakanu (United League of Arakan, ULA, založená v roku 2016); → Mjanmarsko, Dejiny.