apelácia

apelácia [lat.] — odvolanie. V právnom konaní jeden z riadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam súdov či správnych orgánov vyneseným v prvom stupni, a to rozhodnutiam, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť. Odvolaním sa odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, a ak to nie je predbežne vykonateľné rozhodnutie, odkladá sa aj jeho vykonateľnosť (suspenzívny účinok). Druhý dôležitý účinok odvolania spočíva v tom, že právo rozhodnúť o ňom prechádza na najbližší vyšší súd či orgán (devolutívny účinok). Tieto účinky však nenastanú, ak nie sú pri podaní odvolania splnené zákonom ustanovené podmienky jeho prípustnosti: spôsobilý predmet odvolania, jeho podanie v zákonom predpísanej spravidla 15-dňovej lehote oprávnenou osobou s požadovanými obsahovými náležitosťami. Lehota na odvolanie môže byť za zákonom stanovených podmienok výnimočne aj dlhšia, nie však kratšia. Ak nie je splnená hoci len jedna z týchto podmienok a jej nedostatok nie je odstránený, nemožno o odvolaní konať a napadnuté rozhodnutie sa stáva právoplatným.

V právnych poriadkoch pripúšťajúcich ako opravný prostriedok odvolanie, a teda spravujúcich sa apelačným systémom, prihliada odvolací súd či iný príslušný opravný orgán na každý nedostatok napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a skúma vec z hľadiska skutkovej i právnej stránky. O odvolaní môže rozhodnúť buď tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdí ako správne a odvolanie zamietne, alebo ho zmení, alebo ho zruší, a vec vráti prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie; v takom prípade je prvostupňový orgán už viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. V odvolacom konaní apelačného typu môžu účastníci uvádzať v odvolaní nové skutočnosti a dôkazy a odvolací orgán môže skutkový stav opätovne sám zisťovať buď tak, že doplní dokazovanie, alebo ho zopakuje. K ďalším charakteristickým znakom opravného konania apelačného typu patria široké dispozičné oprávnenia účastníkov (môžu sa napr. odvolania vzdať, vziať ho späť, meniť jeho obsah a rozsah); → kasácia.