apartheid

apartheid [-te-; afrikaans] —

1. v africkom politickom kontexte oddelený vývoj, izolovaná existencia;

2. doktrína politického systému v Južnej Afrike založená na rasovej, územnej, biologickej a kultúrnej segregácii jednotlivých rás. Apartheid zaviedli belošskí usadlíci, ktorí sa pridŕžali puritánskeho učenia kalvínskej cirkvi o Božej predurčenosti bielej rasy a búrskeho národa ako nositeľa kresťanskej civilizácie v Afrike, pričom odmietali akýkoľvek prejav rasovej a náboženskej tolerancie. Oficiálnym cieľom apartheidu bolo zabezpečiť jednotlivým etnickým zložkám obyvateľstva Južnej Afriky oddelený rozvoj v špecifických podmienkach, ktoré zodpovedali ich doterajšiemu vývoju. Už po vzniku Juhoafrickej únie bol 1909 prijatý diskriminačný Zákon o Južnej Afrike, ktorý platil vyše 50 rokov a 1961 sa stal základom ústavy vzniknutej Juhoafrickej republiky (JAR). R. 1948, keď sa k moci dostala Národná strana (angl. National Party), ktorá mala ideu apartheidu zakotvenú v predvolebnom programe už 1947, sa apartheid stal štátnou politikou. Od 1948 juhoafrická vláda postupne zaradila do ústavy okolo 300 zákonov obsahujúcich zásady apartheidu, ktoré obmedzovali základné ľudské práva nebelošského obyvateľstva. Zákon O rozvoji bantuskej samosprávy (angl. (Bantu Self-Government Act) z 1959 zrušil zastúpenie afrického obyvateľstva v parlamente a umožnil založenie bantustanov. Apartheid dovolil Indom a miešancom žiť vo vymedzenom priestore, v getách, zároveň ich však zbavil politických práv. Afričanom vymedzil niekoľko sto územných celkov zaberajúcich 13 % územia štátu. Zákony O zákaze zmiešaných manželstiev z 1949 a O boji proti nemravnosti zakazovali manželský a iný styk medzi bielym a farebným obyvateľstvom. Zákonom O univerzitnom vzdelaní z 1959 farebné obyvateľstvo stratilo právo vzdelávať sa na univerzitách spolu s bielymi študentmi. Politika apartheidu vyvolala ostré protesty v samotnej Južnej Afrike, v Organizácii africkej jednoty (dnes Africká únia), v OSN a vo svetovej verejnosti. R. 1973 OSN vyhlásila desaťročie boja proti rasizmu. Na výzvu OSN bolo obdobie od 21. 3. 1978 – 20. 3. 1979 vyhlásené za Medzinárodný rok boja proti apartheidu. Medzinárodné aktivity, protesty, ekonomické sankcie a politická izolácia prinútili vládu Južnej Afriky začiatkom 80. rokov 20. stor. niektoré zákony zmierniť. Systém apartheidu trval od 1948 do 1. 2. 1991, keď juhoafrický prezident F. W. de Klerk vyhlásil, že v priebehu 5 mesiacov budú v krajine zrušené najdôležitejšie zákony apartheidu. Prezidentov manifest priznávajúci pôvodnému africkému obyvateľstvu spoluúčasť na politických rozhodnutiach a postupné rušenie zákonov zameraných na segregáciu farebného obyvateľstva sa stretol s ostrým nesúhlasom konzervatívnych vrstiev bieleho obyvateľstva. Definitívny koniec apartheidu priniesli až prvé demokratické voľby v apríli 1994, nová dočasná ústava a vláda na čele s prvým africkým prezidentom N. Mandelom (→ Južná Afrika, dejiny).