antilopy

Text hesla

antilopy [gr.] — jednotný názov dutorohých prežúvavcov z čeľade turovité, v súčasných zoologických systémoch rozčlenenej na 10 podčeľadí; štíhle stádovité kopytníky rôznych veľkostí s dlhými nohami, krátkym chvostom a krátkou srsťou pochádzajúce z Afriky a juž. Ázie, ktoré patria medzi najrýchlejšie suchozemské živočíchy. Patria sem rody a množstvo druhov z 9 podčeľadí (okrem podčeľade Caprinae): Aepycerotinae (→ impala), Alcelaphinae (→ byvolce), Antilopinae (tzv. pravé antilopy), Bovinae (napr. bongo), Cephalophinae (napr. chochlatka), Hippotraginae, Pantholopinae (→ čiru), Peleinae a Reduncinae (→ vodárka).

Do podčeľade Antilopinae patria napr. iba v oblastiach juž. Afriky žijúci druh antilopa skákavá (Antidorcas marsupialis) so škoricovohnedým chrbtom a bokmi, s bielym zadkom, spodnou stranou tela, ako aj s bielou tvárou, na ktorej sa od papule cez oko tiahne tmavý pás, a pri obidvoch pohlaviach s čiernymi lýrovitými, do 30 cm dlhými rohmi, v Indii a Pakistane žijúci druh antilopa jeleňovitá (Antilope cervicapra) s výrazným pohlavným dimorfizmom (samec má hlavu, boky a vonkajšiu stranu končatín tmavohnedosivú až čiernu, brucho, hruď a vnútorné strany nôh biele a do 70 cm dlhé rohy špirálovito stočené a v spodnej časti vrúbkované, samica je výrazne svetlejšia, žltohnedá až žltá, rohy jej rastú len veľmi vzácne), vo vých. Afrike (Somálsko, Uganda, Keňa) žijúci druh antilopa dlhokrká (Litocranius walleri, v starších zoologických systémoch aj gazela gerenuk) s gaštanovohnedým vrchom tela, pri obidvoch pohlaviach s pieskovokrémovými bokmi a s bielym bruchom, pri samcoch s lýrovitými, špičkami smerom dopredu stočenými, do 35 cm dlhými rohami, ako aj rody dik-dik, sajga a goa.

Do podčeľade Hippotraginae patria napr. vo vých. a v juhových. Afrike žijúci druh antilopa vraná (Hippotragus niger) s čiernohnedým až čiernym telom s bielym zadkom a bruchom a s čierno-bielou kresbou na tvári (pri samcoch), s gaštanovým alebo s orieškovohnedým telom (pri samiciach) a pri obidvoch pohlaviach s hrubými výrazne vrúbkovanými rohmi, v záp., str. a vo vých. Afrike žijúci druh antilopa konská (Hippotragus equinus) s červeným až hnedým telom s bielym bruchom a s bielo-čiernou kresbou na tvári, pri obidvoch pohlaviach s dozadu ohnutými, na koncoch od seba rozostúpenými, po celej dĺžke vrúbkovanými rohmi, pri samcoch dlhými okolo 75 cm, pri samiciach okolo 65 cm, ako aj rody adax a oryx.

Do podčeľade Peleinae patrí jediný druh antilopa srnčia (Pelea capreolus) so sivou srsťou, pri samcoch s rovnými ostrými rohmi, ktorá žije vo vyššie položených trávnatých horských oblastiach Južnej Afriky, Zimbabwe, Lesotha a Svazijska.

Popis ilustrácie

Antilopy vodárka jeleňovitá (Kobus ellipsiprymnus) a oryx rovnorohý (Oryx gazella)

Text hesla

antilopy [gr.] — jednotný názov dutorohých prežúvavcov z čeľade turovité, v súčasných zoologických systémoch rozčlenenej na 10 podčeľadí; štíhle stádovité kopytníky rôznych veľkostí s dlhými nohami, krátkym chvostom a krátkou srsťou pochádzajúce z Afriky a juž. Ázie, ktoré patria medzi najrýchlejšie suchozemské živočíchy. Patria sem rody a množstvo druhov z 9 podčeľadí (okrem podčeľade Caprinae): Aepycerotinae (→ impala), Alcelaphinae (→ byvolce), Antilopinae (tzv. pravé antilopy), Bovinae (napr. bongo), Cephalophinae (napr. chochlatka), Hippotraginae, Pantholopinae (→ čiru), Peleinae a Reduncinae (→ vodárka).

Do podčeľade Antilopinae patria napr. iba v oblastiach juž. Afriky žijúci druh antilopa skákavá (Antidorcas marsupialis) so škoricovohnedým chrbtom a bokmi, s bielym zadkom, spodnou stranou tela, ako aj s bielou tvárou, na ktorej sa od papule cez oko tiahne tmavý pás, a pri obidvoch pohlaviach s čiernymi lýrovitými, do 30 cm dlhými rohmi, v Indii a Pakistane žijúci druh antilopa jeleňovitá (Antilope cervicapra) s výrazným pohlavným dimorfizmom (samec má hlavu, boky a vonkajšiu stranu končatín tmavohnedosivú až čiernu, brucho, hruď a vnútorné strany nôh biele a do 70 cm dlhé rohy špirálovito stočené a v spodnej časti vrúbkované, samica je výrazne svetlejšia, žltohnedá až žltá, rohy jej rastú len veľmi vzácne), vo vých. Afrike (Somálsko, Uganda, Keňa) žijúci druh antilopa dlhokrká (Litocranius walleri, v starších zoologických systémoch aj gazela gerenuk) s gaštanovohnedým vrchom tela, pri obidvoch pohlaviach s pieskovokrémovými bokmi a s bielym bruchom, pri samcoch s lýrovitými, špičkami smerom dopredu stočenými, do 35 cm dlhými rohami, ako aj rody dik-dik, sajga a goa.

Do podčeľade Hippotraginae patria napr. vo vých. a v juhových. Afrike žijúci druh antilopa vraná (Hippotragus niger) s čiernohnedým až čiernym telom s bielym zadkom a bruchom a s čierno-bielou kresbou na tvári (pri samcoch), s gaštanovým alebo s orieškovohnedým telom (pri samiciach) a pri obidvoch pohlaviach s hrubými výrazne vrúbkovanými rohmi, v záp., str. a vo vých. Afrike žijúci druh antilopa konská (Hippotragus equinus) s červeným až hnedým telom s bielym bruchom a s bielo-čiernou kresbou na tvári, pri obidvoch pohlaviach s dozadu ohnutými, na koncoch od seba rozostúpenými, po celej dĺžke vrúbkovanými rohmi, pri samcoch dlhými okolo 75 cm, pri samiciach okolo 65 cm, ako aj rody adax a oryx.

Do podčeľade Peleinae patrí jediný druh antilopa srnčia (Pelea capreolus) so sivou srsťou, pri samcoch s rovnými ostrými rohmi, ktorá žije vo vyššie položených trávnatých horských oblastiach Južnej Afriky, Zimbabwe, Lesotha a Svazijska.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 23. februára 2018.

citácia

Antilopy [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/antilopy