Antifón

Antifón, 5. stor. pred n. l. — grécky antický filozof patriaci do skupiny starších sofistov. Prvý predložil humanistickú či rovnostársku verziu biologického naturalizmu. Stotožňoval prírodu s pravdou a konvenciu s mienkou. Nadviazal na Hippia z Elidy a jeho učenie o protikladnosti prírody a ľudských zákonov. Ako radikálny naturalista veril, že väčšina noriem správania je nielen ľubovoľná, ale aj v protiklade s prírodou. Normy sa podľa neho presadzujú zvonka, zatiaľ čo pravidlá prírody sú nevyhnutné. Pokladal za nevýhodné, ba až nebezpečné, aby ľudia, tvorcovia noriem, porušovali to, čo sami ustanovili. S týmito normami sa však nespája žiadna vnútorná nevyhnutnosť a nikto sa nemusí hanbiť za to, že ich poruší. Hanba a trest sú iba vonkajšie sankcie. Na tejto kritike konvenčnej morálky postavil Antifón utilitárnu etiku. Patril medzi niekoľkých aténskych intelektuálov, ktorí boli proti otroctvu. Zaoberal sa aj matematikou a mnohými politickými problémami. Z jeho prác sú známe dve knihy: O pravde (Peri tés alétheias) a O svornosti (Peri homonoias).