Antelami, Benedetto

Text hesla

Antelami, Benedetto, okolo 1150 ? – 1233 (alebo medzi 1220 – 1230) — taliansky sochár a architekt, jeden z najvýznamnejších umelcov v severnom Taliansku koncom 12. – začiatkom 13. storočia. Bol kľúčovou osobnosťou pri prenikaní francúzskej gotiky do Talianska. Pochádzal z rodiny staviteľov a kamenárov z oblasti Comského jazera (meno Magistri Antelami sa tam objavuje už v 10. storočí, v 12. storočí pôsobili členovia rodiny v Janove). Pôsobil najmä v Parme a v jej okolí, no vplyv jeho štýlu na súdobé umenie bol ďalekosiahly. Antelami stál na čele dobre organizovanej dielne, ktorá sa svojou štruktúrou podobala gotickej stavebnej hute.

Jeho prvým známym dielom je reliéf Snímanie z kríža (1178), ktorý bol pôvodne súčasťou kazateľnice alebo chórového zábradlia v katedrále v Parme. Jeho najvýznamnejšou stavbou je baptistérium v Parme, ktoré sa začalo stavať 1196 (prvé vysvätenie ešte neukončenej stavby 1216) a dostavané bolo podľa pôvodných plánov začiatkom 14. storočia. Inovatívna architektúra baptistéria polygonálneho pôdorysu predstavuje vedomý návrat k antike (parafráza Pantheonu), prevzatie celej škály ranogotických foriem (katedrálna francúzska gotika, najmä katedrála v Laone) i nadviazanie na domácu severotaliansku románsku tradíciu. Bohatá sochárska výzdoba baptistéria (Klaňanie troch kráľov, Posledný súd, Šesť skutkov milosrdenstva a i.) odkazuje na sochársku výzdobu katedrály vo Verone i severozápadnej fasády kláštorného kostola Saint-Gilles (v mestečku Saint-Gilles v departemente Gard v južnom Francúzsku) a zároveň na súdobé katedrálne sochárstvo z oblasti Île de France. Štýl sôch kombinuje monumentalitu severotalianskeho sochárstva (sochár Wiligelmo, pôsobiaci začiatkom 12. storočia) so záujmom o naratívne detaily a naturalizmus charakteristické pre provensalské sochárstvo.

Fragmentárne sa zachovali aj sochy z cyklu mesačných prác, ktoré predstavujú monumentálne postavy stelesňujúce jednotlivé obdobia (okolo 1196). Pôvodne boli určené na ním začatú, ale neukončenú západnú fasádu katedrály v Parme. V súčasnosti sa nachádzajú v baptistériu.

Pripisuje sa mu aj dostavba a sochárska výzdoba pútnického kostola Borgo San Donnino vo Fidenze zo 70. rokov 12. storočia a okolo 1200, ktorý svojou dvojvežovou fasádou pripomína severofrancúzske katedrály. Trojportálová schéma hlavnej fasády kostola evokuje fasádu Saint-Gilles, hlavný portál lemujú (prvýkrát v stredovekom talianskom sochárstve) monumentálne sochy prorokov.

Antelamiho dielňa sa podieľala aj na výstavbe kláštorného kostola San Andrea vo Vercelli (1219 – 1225; časť historikov umenia jeho účasť na stavbe popiera) a jej vplyv je badateľný aj na katedrále vo Forli, na sochárskej výzdobe katedrály vo Ferrare (cyklus mesačných prác), v Benátkach (Chrám svätého Marka) i v Dalmácii (Trogir).

Text hesla

Antelami, Benedetto, okolo 1150 ? – 1233 (alebo medzi 1220 – 1230) — taliansky sochár a architekt, jeden z najvýznamnejších umelcov v severnom Taliansku koncom 12. – začiatkom 13. storočia. Bol kľúčovou osobnosťou pri prenikaní francúzskej gotiky do Talianska. Pochádzal z rodiny staviteľov a kamenárov z oblasti Comského jazera (meno Magistri Antelami sa tam objavuje už v 10. storočí, v 12. storočí pôsobili členovia rodiny v Janove). Pôsobil najmä v Parme a v jej okolí, no vplyv jeho štýlu na súdobé umenie bol ďalekosiahly. Antelami stál na čele dobre organizovanej dielne, ktorá sa svojou štruktúrou podobala gotickej stavebnej hute.

Jeho prvým známym dielom je reliéf Snímanie z kríža (1178), ktorý bol pôvodne súčasťou kazateľnice alebo chórového zábradlia v katedrále v Parme. Jeho najvýznamnejšou stavbou je baptistérium v Parme, ktoré sa začalo stavať 1196 (prvé vysvätenie ešte neukončenej stavby 1216) a dostavané bolo podľa pôvodných plánov začiatkom 14. storočia. Inovatívna architektúra baptistéria polygonálneho pôdorysu predstavuje vedomý návrat k antike (parafráza Pantheonu), prevzatie celej škály ranogotických foriem (katedrálna francúzska gotika, najmä katedrála v Laone) i nadviazanie na domácu severotaliansku románsku tradíciu. Bohatá sochárska výzdoba baptistéria (Klaňanie troch kráľov, Posledný súd, Šesť skutkov milosrdenstva a i.) odkazuje na sochársku výzdobu katedrály vo Verone i severozápadnej fasády kláštorného kostola Saint-Gilles (v mestečku Saint-Gilles v departemente Gard v južnom Francúzsku) a zároveň na súdobé katedrálne sochárstvo z oblasti Île de France. Štýl sôch kombinuje monumentalitu severotalianskeho sochárstva (sochár Wiligelmo, pôsobiaci začiatkom 12. storočia) so záujmom o naratívne detaily a naturalizmus charakteristické pre provensalské sochárstvo.

Fragmentárne sa zachovali aj sochy z cyklu mesačných prác, ktoré predstavujú monumentálne postavy stelesňujúce jednotlivé obdobia (okolo 1196). Pôvodne boli určené na ním začatú, ale neukončenú západnú fasádu katedrály v Parme. V súčasnosti sa nachádzajú v baptistériu.

Pripisuje sa mu aj dostavba a sochárska výzdoba pútnického kostola Borgo San Donnino vo Fidenze zo 70. rokov 12. storočia a okolo 1200, ktorý svojou dvojvežovou fasádou pripomína severofrancúzske katedrály. Trojportálová schéma hlavnej fasády kostola evokuje fasádu Saint-Gilles, hlavný portál lemujú (prvýkrát v stredovekom talianskom sochárstve) monumentálne sochy prorokov.

Antelamiho dielňa sa podieľala aj na výstavbe kláštorného kostola San Andrea vo Vercelli (1219 – 1225; časť historikov umenia jeho účasť na stavbe popiera) a jej vplyv je badateľný aj na katedrále vo Forli, na sochárskej výzdobe katedrály vo Ferrare (cyklus mesačných prác), v Benátkach (Chrám svätého Marka) i v Dalmácii (Trogir).

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Antelami, Benedetto [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-10-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/antelami-benedetto