anorganická chémia

Text hesla

anorganická chémia — veda skúmajúca prípravu, vlastnosti a chemické reakcie prvkov a ich zlúčenín s výnimkou väčšiny zlúčenín uhlíka, ktoré sú predmetom organickej chémie. Anorganická chémia vznikla a vyvíjala sa v rámci chémie ako jej najstaršia súčasť. Praktická anorganická chémia, napr. metalurgia, sklárstvo a výroba pigmentov, sa pestovala už v staroveku (Egypt, Grécko, India, Čína). Anorganická chémia bola dominantnou súčasťou chémie aj v období alchýmie, aj v období zjednocovania chémie (16. – 18. stor.). Výraznejšia diferenciácia chémie nastala v 19. stor., keď sa vyprofilovali základné chemické disciplíny: anorganická chémia, organická chémia, fyzikálna chémia a i. Medzníkom v rozvoji anorganickej chémie bol objav periodického zákona (D. I. Mendelejev, 1869) a vznik teórie koordinačných zlúčenín (A. Werner, koniec 19. stor.). Moderná anorganická chémia sa opiera o teórie chemickej väzby (teória molekulových orbitálov, teória ligandového poľa), o fyzikálno-chemické princípy chemických reakcií (chemická termodynamika, kinetika, katalýza), o výkonné experimentálne metódy štúdia štruktúry a zloženia tuhých látok (röntgenová štruktúrna analýza), ako aj o metódy štúdia štruktúry a zloženia častíc v roztokoch (elektrónová spektroskopia, vibračná spektroskopia, jadrová magnetická rezonancia). Ako relatívne samostatné súčasti anorganickej chémie sa v poslednom období vyčlenili koordinačná chémia, chémia anorganických materiálov, chémia organokovových zlúčenín a bioanorganická chémia. Najstarším časopisom anorganickej chémie, založeným 1892 a vychádzajúcim dodnes, je Zeitschrift für anorganische und allgemeine Chemie.

Na Slovensku sa anorganická chémia rozvíjala ako súčasť chemických disciplín na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Ústav anorganickej chémie na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (dnes STU), ktorý vznikol 1940 (vedúci T. Krempaský), sa 1951 zmenil na prvú katedru anorganickej chémie na Slovensku. Na Prírodovedeckej fakulte UK vznikla 1955 Katedra anorganickej a fyzikálnej chémie (vedúci M. Dillinger). Medzi zakladateľov modernej anorganickej chémie na Slovensku patria J. Gažo, M. Zikmund a F. Hanic.

Text hesla

anorganická chémia — veda skúmajúca prípravu, vlastnosti a chemické reakcie prvkov a ich zlúčenín s výnimkou väčšiny zlúčenín uhlíka, ktoré sú predmetom organickej chémie. Anorganická chémia vznikla a vyvíjala sa v rámci chémie ako jej najstaršia súčasť. Praktická anorganická chémia, napr. metalurgia, sklárstvo a výroba pigmentov, sa pestovala už v staroveku (Egypt, Grécko, India, Čína). Anorganická chémia bola dominantnou súčasťou chémie aj v období alchýmie, aj v období zjednocovania chémie (16. – 18. stor.). Výraznejšia diferenciácia chémie nastala v 19. stor., keď sa vyprofilovali základné chemické disciplíny: anorganická chémia, organická chémia, fyzikálna chémia a i. Medzníkom v rozvoji anorganickej chémie bol objav periodického zákona (D. I. Mendelejev, 1869) a vznik teórie koordinačných zlúčenín (A. Werner, koniec 19. stor.). Moderná anorganická chémia sa opiera o teórie chemickej väzby (teória molekulových orbitálov, teória ligandového poľa), o fyzikálno-chemické princípy chemických reakcií (chemická termodynamika, kinetika, katalýza), o výkonné experimentálne metódy štúdia štruktúry a zloženia tuhých látok (röntgenová štruktúrna analýza), ako aj o metódy štúdia štruktúry a zloženia častíc v roztokoch (elektrónová spektroskopia, vibračná spektroskopia, jadrová magnetická rezonancia). Ako relatívne samostatné súčasti anorganickej chémie sa v poslednom období vyčlenili koordinačná chémia, chémia anorganických materiálov, chémia organokovových zlúčenín a bioanorganická chémia. Najstarším časopisom anorganickej chémie, založeným 1892 a vychádzajúcim dodnes, je Zeitschrift für anorganische und allgemeine Chemie.

Na Slovensku sa anorganická chémia rozvíjala ako súčasť chemických disciplín na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Ústav anorganickej chémie na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (dnes STU), ktorý vznikol 1940 (vedúci T. Krempaský), sa 1951 zmenil na prvú katedru anorganickej chémie na Slovensku. Na Prírodovedeckej fakulte UK vznikla 1955 Katedra anorganickej a fyzikálnej chémie (vedúci M. Dillinger). Medzi zakladateľov modernej anorganickej chémie na Slovensku patria J. Gažo, M. Zikmund a F. Hanic.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Anorganická chémia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/anorganicka-chemia