Annamské vrchy

Annamské vrchy, vietnamsky Truong-son — horské pásmo obklopujúce od východu polostrov Zadnej Indie na pohraničí Laosu a Vietnamu v dĺžke 1 300 km, paralelne sa tiahnuce s pobrežím. Šírka do 300 km, najvyšší vrch Ngoc Linh (2 598 m n. m.). Sformované počas hercýnskeho vrásnenia, zarovnané, popretínané treťohornými zlomami. Viacero náhorných plošín. Budované prekambrickými metamorfovanými horninami, na západe prvohornými a druhohornými usadeninami (vápence a pieskovce), hojné prekambrické a prvohorné intrúzie žúl, miestami treťohorné a štvrtohorné bazalty.

Záp. svahy stupňovito klesajú k doline Mekongu, vých. strmo spadajú do úzkej pobrežnej nížiny alebo vytvárajú útesy nad morom. Rovníkové podnebie, priemerný ročný úhrn zrážok od 1 000 – 1 300 mm na severzáp. svahoch do vyše 3 000 mm v centrálnej časti. Obdobie dažďov od apríla – mája do októbra – novembra na severe a západe, na juhozápade celoročné dažde s maximom od augusta – septembra do decembra – januára. Annamské vrchy sú odvodňované na východe riekami ústiacimi do Juhočínskeho mora, na severe prítokmi Mekongu. Na vlhkých vých. svahoch vždyzelené rovníkové lesy, na západných suché riedke lesy zhadzujúce listy, savany. Ložiská zlata, medi, cínu, fosforitov. V dolinách a na nižšie ležiacich plošinách pestovanie ryže a kukurice; chov dobytka. Annamské vrchy sú výraznou komunikačnou bariérou medzi Vietnamom a Laosom (nedostatok priesmykov).